Páter Pio bol pokorný divotvorca

Pri pohľade na život Pátra Pia (1887 – 1968) musíme s úžasom premýšľať nad tým, čo videl on a čo my nevidíme, rovnako ako nad tým, kam prenikol jeho duch a kde zostal ten náš.

MIMORIADNY SPOVEDNÍK

Páter Pio spovedal denne približne dvanásť hodín. Tisícky ľudí mu chceli vyznať svoje hriechy. Kapucín s nimi mal trpezlivosť, vypočul ich a vedel im správne poradiť, pretože videl do ich duše.

Mal dar nájsť v človeku bod obrátenia, od ktorého sa mohol odpichnúť a zmeniť. Ako spovedník vedel z kajúcnika „vytiahnuť“ aj hriech nevypovedaný – zabudnutý či vedome zamlčaný. Istého človeka veľmi boleli zuby.

Žena mu poradila: „Tu máš obrázok Pátra Pia, modli sa s ním.“ Ale on v bolesti hodil do obrázka topánku. Po čase šiel k Pátrovi Piovi na spoveď a on sa ho na konci opýtal: „Už nemáš nič viac?“ „Nie,“ znela odpoveď. „Nie? A čo tá topánka, ktorú si mi hodil do tváre?“

Žena, ktorá veľmi trpela migrénami, si dala pod vankúš fotografiu rehoľníka Pátra Pia: „Isto mi pomôže.“ Ale nič. Napokon s talianskym temperamentom vykríkla: „Otec Pio! Keďže si ma neoslobodil od bolesti, dám ťa za trest pod matrac!“

Po niekoľkých mesiacoch prišla k nemu na spoveď. Len čo si kľakla, mních na ňu prísne pozrel, prudko sa postavil a tresol dvermi spovednice. Žena zostala v šoku. Po chvíli sa dvere otvorili a Páter Pio s úsmevom povedal: „Toto sa ti nepáčilo, však? Mne sa tiež nepáčilo, že si ma dala pod matrac!“

KOMUNIKÁCIA S ANJELMI

Svätec mal od detstva veľmi dobrý vzťah so svojím anjelom strážnym. Veľmi veľa príbehov zo života Pátra Pia je aj o tom, že ľudia za ním posielali svojich anjelov strážnych, aby vyriešil ich situácie.

A on ich aj povzbudzoval: „Ak ma potrebujete, pošlite svojho anjela strážneho.“ Páter Pio potom týchto ľudí informoval, aké správy mu ich anjeli doniesli. Udalosť, ktorá sa stala istému právnikovi, je ako zo sci-fi žánru. Dotyčný v noci šoféroval auto, ale chcelo sa mu spať, takže chcel šoférovanie prenechať synovi.

No ten spal. Napokon unavený otec zaspal tiež. Keď sa zobudil, uvedomil si, že je stále za volantom. Zdesený sa pýtal: „Kto šoféroval?“ Manželka mu odpovedala: „No veď ty, ale neodpovedal si nám na otázky a nejako divne si vyberal zákruty.“

Po niekoľkých mesiacoch išiel právnik za Pátrom Piom a ten mu pri zvítaní povedal: „Ty si spal a anjel strážny riadil tvoje auto.“ Raz, keď na Pátra Pia útočili démoni a jeho anjel strážny nezasiahol dostatočne rýchlo, ostro mu to vyčítal.

Anjel sa mu ospravedlňoval a sľuboval: „Stále sa túlam okolo teba a moja náklonnosť k tebe nevyhasne ani po živote.“

Pátrova rada o tom, ako sa máme správať k svojmu anjelovi strážnemu, znie: „Často si pripomínaj jeho prítomnosť, ďakuj mu, prinášaj mu modlitby a udržiavaj s ním dobré vzťahy. Nikdy nie si sám, máš pri sebe priateľa, anjela.“

VZŤAH K DUŠIAM V OČISTCI

Zdá sa to neuveriteľné, ale kapucínsky rehoľník mal priamy vzťah s dušami zo záhrobia. Ak sa ho niekto spýtal na zosnulého, vedel odpovedať, kde je a čo sa s ním deje.

Keď 9. októbra 1958 zomrel pápež Pius XII., Páter Pio povedal spolubratovi: „Pius XII. je v nebi, videl som ho tam počas svätej omše.“ Raz v noci počuli bratia hlučné hlasy, ktoré volali: „Viva, Padre Pio.“

Predstavený dal príkaz, aby hlučné osoby poslali von. Ale keď spolubrat vyšiel príkaz vykonať, nikoho nevidel a vstupné dvere boli zamknuté. Nato išli za Pátrom Piom a spýtali sa ho: „Nevieš niečo o tom? Čo sa to deje?“ A on odpovedal: „Ach, to boli vojaci, čo zomreli na bojisku. Prišli mi poďakovať za spásu.“

V jeden večer sa Páter Pio modlil na chóre a zbadal, ako istý rehoľník čistí oltár. Podišiel k nemu, a keďže ho nepoznal, spýtal sa, odkiaľ je. Dotyčný prehovoril: „V tomto kláštore som mal noviciát a na starosti oltár. No nerobil som to poriadne a teraz som v očistci. Ale môžete ma vyslobodiť.“

Páter Pio mu povedal: „Zajtra odslúžim za teba svätú omšu.“ Nato mŕtvy vykríkol: „Krutý!“ a zmizol. Páter Pio ho mohol ihneď poslať do raja, ale neuvedomil si to a mŕtvy musel zostať ešte jednu noc v plameňoch očistca.

Keď sa raz biskup Alberto Costa pýtal Pátra Pia, či videl v očistci nejakú dušu, on na to: „Videl som ich toľko, že ma už nič nemôže vydesiť viac než toto.“

A ako sa vyhnúť očistcu? Aj na to nám dal Páter Pio z Pietrelciny radu: „Ak všetko prijmete z Božích rúk, ponúknete všetko s láskou a vďakyvzdaním, prejdete zo smrteľného lôžka do raja.“

POKORNÝ DIVOTVORCA

Duchovný otec Páter Pio urobil veľa obdivuhodných zázrakov, niektoré aj okorenené humorom. Istý argentínsky kňaz cestoval k nemu po radu, ale nijakú nedostal. A veru, na Pátra Pia aj verejne šomral.

Jeho veriaci sa pýtali: „Ani nijaké gesto vám nedal?“ „Nepamätám sa,“ krútil hlavou kňaz. Potom si však spomenul: „Veľmi pomaly ma žehnal.“ A veriaci vykríkli: „To je tá jeho rada pre vás! Otče, vy strašne rýchlo žehnáte – ani sa to nepodobá na kríž.“

Pri jednom sobáši bol novomanžel taký dojatý, že ani nevládal povedať svojej nastávajúcej „áno“. Páter Pio ho povzbudil: „Tak už povedz to áno. Alebo si myslíš, že si ju zoberiem za ženu ja?“ Istý Riman sa bál ísť za Pátrom Piom, lebo v jeho okolí vyčíňali zlodeji.

Mal obavu, že mu vykradnú dom, ale napokon šiel a dom zveril pod jeho ochranu. Aj mu to povedal. Na druhý deň mu mních hovorí: „Ešte si tu? Vieš, koľko potu a námahy ma stojí, aby som držal tvoje dvere?“ Keď sa Riman vrátil domov, pochopil, o čo ide. Zámok bol už odpílený, ale z domu ešte nič nezmizlo.

Jedna Švajčiarka sa nemohla dostať k Pátrovi Piovi, tak chcela aspoň požehnanie. V ten deň požehnával Páter Pio bielou vreckovkou, ale dáma to zmeškala a na požehnanie už nebolo nádeje.

No nevzdala to a modlila sa: „Nechcem nič, iba veľké, veľké požehnanie.“ Vtom sa otvorilo okno a Páter Pio dal požehnanie plachtou. Ľudia vraveli: „Nezbláznil sa?“

Ale ona sa radostne smiala, lebo vedela, o čo ide. Radosť, svätosť a veselý duch sa podporujú. Sú ozdobou svätého života. A Páter Pio taký život viedol.

SVEDOK INÉHO SVETA

My ľudia tejto doby máme v sebe veľa z neveriaceho Tomáša: Neuverím, kým neuvidím! (porov. Jn 20, 25). No na Pátrovi Piovi sa dalo všeličo vidieť, ale aj tak mnohí neuverili. Iní zasa majú ducha Herodesa, ktorý vyzýval Ježiša: Urob zázrak (porov. Lk 23, 6 – 12).

Páter Pio ich urobil veľa, ale aj tak mu neverili. Napriek tomu v mnohých prebúdzal zmysel pre duchovno, pre veci neviditeľné. Pretože okrem viditeľného sveta poznal veľa aj z toho neviditeľného a svedčil o tom.

Moderný človek však dokáže aj naďalej stáť pred týmto divotvorcom a hľadať výhovorky, tvrdiť, že existuje len to, čo vidí a čo overí veda... Smutné. Ale rada Pátra Pia z Pietrelciny znie: „Nenechaj vo svojej duši smútok, pretože smútok bráni Duchu Svätému konať slobodne.“