Rozdávať máme dobrotu srdca

Pri jednej liturgickej slávnosti v Žiline, ktorej predsedal tamojší otec biskup, sa liturgický sprievod pohol z fary do Katedrály Najsvätejšej Trojice, pričom ho sledovalo niekoľko okolostojacich. Malý chlapec pri pohľade na otca biskupa hovorí: „Mama, Mikuláš!“ Kňazi sa pousmiali. Možno chlapček prvýkrát videl na vlastné oči biskupa a podľa berly v rukách a mitry na hlave usúdil, že vidí svätého Mikuláša.

U detí postava svätca vyčarí radosť a dospelým sa vynorí spomienka z detstva na vyčistené čižmy alebo topánky v okne. Svätý Mikuláš vyjadruje na jednej strane dôstojnosť i vážnosť a na strane druhej dobrotu i štedrosť. Vo Východnej cirkvi je považovaný za jedného z najväčších svätcov.

Detstvo a mladosť 

Z historického pohľadu o živote sv. Mikuláša nemáme veľa presných informácií a faktov. Jeho život je opradený mnohými legendami, ale aj tie majú svoju výpovednú hodnotu. Dátum jeho narodenia presne nevieme. Udáva sa v rozpätí rokov 250 až 272, v meste Patara, na južnom pobreží Malej Ázie, v dnešnom Turecku. Jeho rodičia boli kresťania.

Otec Eufemius bol bohatým mužom, mimoriadne zbožným a milosrdným a matka Anna bola vraj sestra bývalého arcibiskupa. Keďže už dlho žili v manželstve a nemohli mať deti, veľmi sa mu potešili. Božie požehnanie bolo pre nich veľkým šťastím a radosťou. Podľa niektorých životopiscov, napríklad otca Ciryho, sám nebeský posol im oznámil šťastnú novinu a dal im súčasne vedieť, že dieťaťu majú dať meno Mikuláš, čo znamená „víťazstvo ľudu“.

Životopisci hovoria, že už od mladosti bolo v ňom vidieť niečo zvláštneho. Je to aj pochopiteľné, veď žil medzi pohanskými chlapcami, od ktorých sa líšil úprimnou zbožnosťou a skromnosťou. Úsmevom si podmaňoval mladé duše, vyhľadával ich a privádzal na cestu zbožnosti a čistého života. To isté robil aj ako dospelý. Práve z tohto dôvodu dostal titul miláčika a ochrancu detí.

Povesť o jeho čnostnom živote budila pozornosť duchovenstva a bolo prianím všetkých, aby sa stal kňazom. Rodičia sa postarali o jeho dobrú výchovu a vzdelanie, aby bol na túto cestu pripravený. S radosťou čítaval Sväté písmo a iné náboženské knihy. Duchovný stav považoval za nevýslovné vyznamenanie. 

 

Legendy 

Po smrti rodičov Mikuláš potajomky rozdával chudobným zdedený majetok. Nepokladal sa v duchu evanjelia za majiteľa hmotných dobier, ale len za správcu. Udeľoval almužny, pomáhal hladujúcim. Keď sa dozvedel, že istý otec - šľachtic je vo veľkej biede a chce preto zapredať nevinnosť svojich dcér, v noci cez oblok hodil bedárovi tri značné sumy peňazí, ktoré otcovi umožnili dať dcéram slušné veno a dobre ich vydať.

Ľudia napokon odhalili veľkodušného dobrodinca. Aby ušiel pred ľudskou slávou, odišiel do Svätej zeme. Na spiatočnej ceste si ho veriaci z mesta Myra zvolili za svojho biskupa. Aj ako biskup ostal Mikuláš verný svojej štedrosti. Podporoval núdznych a zastával sa nevinne prenasledovaných.

Niektoré životopisy hovoria, ako svätý biskup dosiahol oslobodenie troch nevinne na smrť odsúdených dôstojníkov, ako zachránil stroskotaných námorníkov, ako odvrátil od svojho mesta hlad, ba dokonca ako vzkriesil zabitých klerikov.

Pohnuté časy prenasledovania Cirkvi

Za Diokleciánovho prenasledovania ho uväznili a neskôr poslali do vyhnanstva. Niektorí životopisci sa domnievajú, že to bolo na Kryme. V roku 311 vydal cisár Galérius dekrét, ktorým bolo zastavené kruté prenasledovanie kresťanov. Veľká väčšina prenasledovaných dostala slobodu, ale všetci kresťania boli vyslobodení zo žalárov až v roku 313, keď cisár Konštantín, po víťaznej bitke pri moste Milvio, vydal spolu s Licíniom Milánsky edikt.

Cirkev dostala slobodu a mohla verejne pôsobiť, stavať chrámy a rozvíjať svoju blahodarnú činnosť na spásu nesmrteľných duší. Aj sv. Mikuláš sa mohol vrátiť do svojho biskupského sídla. Po zjednotení Rímskej ríše bol v roku 325 zvolaný prvý cirkevný snem do Nicey.

Jeho cieľom predovšetkým bolo teologicky vyvrátiť Áriovo učenie a obhájiť rovnosť troch božských osôb. Hoci nemáme výslovné správy, viacerí sa domnievajú, že i sv. Mikuláš sa zúčastnil na tomto cirkevnom koncile. Usudzujú to aj z toho, že svätec sa znázorňuje s troma zlatými guľami, ktoré majú symbolizovať tri božské osoby. Bol veľkým obhajcom dôstojnosti Bohorodičky proti Áriovi, ktorý tvrdil, že Panna Mária neporodila Bohočloveka, ale len človeka.


Keď vo Frýgii vypukla vzbura, ktorej korene prerástli aj do mesta Myry, sv. Mikuláš vystavil nebezpečenstvu vlastný život a išiel k veliteľovi cisárskeho vojska a k predstaveným mesta. Ponúkol podmienky zmierenia a priviedol do súladu obidve stránky. Toto počínanie nebolo na pokorenie ani veliteľov cisárskeho vojska, ani predstaviteľov samého mesta. Miloval svojich blížnych ako seba samého a nepriateľov sa snažil milovať v duchu evanjelia.

Napriek všetkej opatrnosti a výhradám jednoznačne treba povedať, že v postave myrského biskupa muselo ísť o výnimočnú osobnosť, ktorá vyvolala nezvyčajnú pozornosť a úctu. Svätý Mikuláš zomrel niekedy medzi rokmi 345 - 352. Pochovali ho v myrskom chráme, kde boli jeho telesné ostatky až do roku 1087. Vtedy ich ukoristila zvláštna výprava z juhotalianskeho prístavného mesta Bari, ktorá ich priviezla do svojho mesta. Tam vystavili svätcovi nový Chrám sv. Mikuláša a uložili do neho jeho telesné ostatky. Odvtedy sa sv. Mikuláš z Myry nazýva aj sv. Mikuláš z Bari. 

Hneď po smrti úcta k nemu prenikla všetky vrstvy obyvateľstva. Stavali pomníky, kaplnky, ba i chrámy na jeho počesť. Na Východe sa vážnosť sv. Mikuláša rozšírila zvlášť v 6. storočí, keď cisár Justinián dal postaviť k jeho úcte chrám, ktorý v 9. storočí nádherne ozdobil cisár Bazilius. Na Západe sa honor tomuto svätcovi dostal prostredníctvom italogréckych cirkevných obcí a vzrástla po prenesení jeho telesných ostatkov do talianskeho mesta Bari.

Liturgická spomienka sv. Mikuláša

Pamiatka jeho smrti a narodenia pre nebo sa v Katolíckej cirkvi slávi 6. decembra. Aj teraz počas Adventu tisíce veriacich putujú k jeho hrobu, kde dosahujú vyslyšania a sú svedkami aj zázrakov divotvorcu. Bari zavádza druhý sviatok sv. Mikuláša (okrem 6. decembra) sviatok prenesenia svätých ostatkov.

Niektorí tvrdia, že kultom sv. Mikuláša v Bari sa začal zlatý vek úcty k tomuto svätcovi. Odtiaľ sa šírila jeho známosť na všetky svetové strany. Najmä vtedy, keď sa zaviedla spomienka omšovým formulárom v Latinskej cirkvi; a tiež rôznymi zvykmi.

V Uhorsku sa slávila jeho pamiatka v prvých storočiach tamojšieho kresťanstva. Od roku 1092 sa stal 6. december sviatkom pre celé Uhorsko. O niečo neskôr to urobili aj ostatné krajiny. V Nemecku koncom 12. storočia a v Anglicku začiatkom 13. storočia. U Rusov bol zavedený nezávisle od gréckej – carihradskej správy už roku 1091. Od tej doby je aj u nich jedným z najpopulárnejších svätcov, o čom svedčia mnohí spisovatelia, ako napríklad Lev Nikolajevič Tolstoj a iní.

Svätý Mikuláš sa viac zapísal dobročinnosťou do ľudských sŕdc ako do kníh. Preto je jeho úcta rozšírená po celom svete. Na Slovensku bolo v roku 2008 zasvätených 139 kostolov a kaplniek sv. Mikulášovi. U našich západných susedov – v Českej republike je 114 chrámov zasvätených k jeho cti. Vo Východnej cirkvi jeho obraz nechýba na žiadnom ikonostase v chráme.

Odkaz sv. Mikuláša

Na záver spomeniem slová sv. Matky Terezy: „Áno, mám mnoho ľudských slabostí, mnoho ľudských bied. Ale on sa skláňa, slúži si nami – tebou a mnou, aby sme boli jeho láskou a súcitom vo svete napriek našim hriechom, napriek našim biedam a chybám. Závisí od nás, keď miluje svet a ukazuje mu, ako veľmi ho miluje. Ak sa príliš zaoberáme sami sebou, nezostane nám čas pre druhých.“ Táto svätá žena z Kalkaty potlačila vlastné ja, vlastné ego a celá sa dala do služby pre najbiednejších. Cez ňu zažiaril sám Pán Boh v jeho dobrote a súcite.

Podobne aj sv. Mikuláš, ktorý sa zapísal do dejín Cirkvi i sveta svojou štedrosťou a dobrotou. Biskup so šľachetným srdcom, ktorý vie vyčariť úsmev na tvárach malých i veľkých. Rozdáva darčeky, pritom on sám je jedným veľkým darom. Obráťme sa s veľkou dôverou k sv. Mikulášovi a poprosme o dobrotu srdca, ktorú tak potrebuje každý z nás, aby svet okolo nás bol lepší a ľudia navzájom láskavejší a tolerantnejší. Nech aj my svojou dobrotou a štedrosťou svedčíme o Bohu, ktorý jediný je prameň všetkého dobra.

Hovorí sa, že šaty robia človeka. Oblečme si mikulášsky šat, ako o tom píše svätý apoštol Pavol v Liste Kolosanom, podľa neho nás má spoznať dnešný svet: „Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační!“ (Kol 3, 12 - 15).