Srdce Ježišovo privádza k pravému pokoju

Pred Poslednou večerou, keď náš Pán umyl učeníkom nohy, povedal: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“ (Jn 13, 15). Predstavil nám dobročinnú lásku, ktorá nie je sebecká, nemyslí na seba, ale obohacuje iných. Nehľadá seba; zameriava sa na druhého.

Človek milujúci Ježišovo Srdce – stánok Najvyššieho – stáva sa účastným nekonečnej lásky, ktorá privádza Božieho Syna na Golgotu, lebo on je náš život a naše vzkriesenie. Najsvätejšie Srdce Ježišovo je znamením pokoja a lásky a v ňom je prameň nášho života a svätosti.

Srdce, ktoré zjednocuje

Úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu vyplýva z kristologickej pravdy, ktorá predstavuje Božieho Syna ako jediného prostredníka medzi Bohom a ľuďmi, ktorý prináša obetu spásy.

Svätý Otec František na generálnej audiencii pred sviatkom Zvestovania Pána 24. marca 2021 upriamil pozornosť na modlitbu spolu s Máriou. V katechéze zazneli aj nasledujúce slová: „Vieme, že smerodajnou cestou kresťanskej modlitby je Ježišova ľudskosť. Kristus je prostredník, je tým mostom, skrze ktorý ideme, keď sa obraciame na Otca (porov. KKC, 2674).

Je jediným Vykupiteľom: nie sú žiadni spoluvykupitelia s Kristom. Je prostredníkom par excellence; prostredník, to je on. Každá modlitba, ktorú pozdvihujeme k Bohu, je skrze Krista, s Kristom a v Kristovi a uskutočňuje sa vďaka jeho príhovoru.“

Človek vstupuje do spoločenstva s Bohom práve preto, lebo je Bohom milovaný a nebeský Otec nás prijíma ako svojich synov a dcéry. Pápež Pius XII. predstavuje kult Najsvätejšieho Srdca Ježišovho ako spoločný aj s inými posvätnými údmi tela Ježiša Krista:

„Je tvorený na základe toho, že jeho Srdce, ktoré je časťou najvznešenejšej ľudskej prirodzenosti, je podstatne spojené s osobou Božieho Slova. V Litániách k Božskému Srdcu Ježišovmu zaznieva naša modlitba a prosba: ,Srdce Ježišovo, podstatne zjednotené s Božím Slovom – zmiluj sa nad nami.‘

Božia láska, plná zmilovania a milosrdenstva, sa v plnosti prejavila v tom, že Boh poslal svojho Syna, aby na dreve kríža priniesol vrcholnú obetu lásky. Tento úkon lásky zjednocuje všetkých ľudí, lebo Baránok Boží je obetovaný za všetkých ľudí a v ňom všetci nadobúdajú plnosť života.

Tak ako milujúca mama a otec milujú každé svoje dieťa bez rozdielu, tak Ježišovo Srdce je preniknuté láskou ku každému človeku. To nie ja, človek, si zasluhujem lásku Boha, to on – môj Stvoriteľ ma miluje a v láske, ktorá zjednocuje práve v Kristovom Srdci, ma prijíma k sebe.

V tomto kontexte zaznieva aj ďalšia prosba: ,Srdce Ježišovo, bohaté pre všetkých, čo ťa vzývajú – zmiluj sa nad nami.‘“ Ježiš nám neustále pripomína, že sme deťmi jedného Boha. Nemôžeme obmedzovať svoje srdce, aby milovalo iba tých, ktorých chceme milovať.

Pravá láska nevylučuje nikoho, ale daruje sa každému – nezávisle, či je niekto bohatý alebo chudobný, vzdelaný alebo jednoduchý, rodák či cudzinec, sympatický a či nie... Ježiš Kristus všetkých pozýva k realizácii lásky: „Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú“ (Lk 6, 32).

Takýto typ lásky nie je dominanciou rozumu, je vrcholom milujúceho srdca. Zaiste, neznamená to, že láska stojí mimo rozumu; chceme si uvedomiť, že láska je koherentná s rozumom, ktorý rozpoznáva nie podľa zásad tohto sveta, ale podľa Božieho zákona.

Totiž aj kresťan môže nájsť mnoho dôvodov, prečo nemilovať než milovať. V konečnom dôsledku Kristova odpoveď lásky nie je iba gestom voči priateľom, ale skutočnosťou aj voči neprajníkom, keď z kríža zazneli slová: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34).

Najsvätejšie Srdce Ježišovo prameň milosti

Ježiš Kristus poukázal na svoje Srdce ako na symbol, ktorý vhodným spôsobom môže podnecovať ľudí k poznávaniu a prijímaniu jeho lásky. Zvláštnym spôsobom Božské Srdce Ježišovo pozýva k uskutočňovaniu milosrdnej lásky a životu viery prostredníctvom súkromných zjavení, ktorými bola v rokoch 1673 až 1675 obdarená sv. Margita Mária Alacoque.

Tieto zjavenia nepridávajú ku katolíckemu učeniu novú pravdu; sú však povzbudením a podnetom na úprimné smerovanie k Bohu realizovaním lásky, ktorá prináša pravé ovocie obrátenia. V tomto kontexte si pripomeňme, ktoré prisľúbenia Božského Srdca boli dané jeho ctiteľom. Ctitelia Božského Srdca obsiahnu potrebné milosti, aby svoj život prežívali primerane a zodpovedne svojmu stavu.

Keď Ježiš hovorí apoštolom, že im pošle Ducha Tešiteľa, zveruje ich do svojho pokoja: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“ (Jn 14, 27). Keď zdôrazňuje „svoj pokoj“, tým poukazuje na vnútro, z ktorého pravý pokoj pochádza.

Srdce Ježišovo, náš pokoja naše zmierenie, privádza ľudské srdce k pravému pokoju. Pokoj v rodinách, ktorý prisľubuje Najsvätejšie Srdce Ježišovo, je dobrom rodinného spoločenstva, na ktorom participuje každý jeho člen ako tvorca dobra. Ďalším prisľúbením Ježišovho Srdca je potecha vo všetkých protivenstvách, ochrana v životných situáciách, no najmä ochrana v hodine smrti, požehnanie pre všetky podujatia.

Boh bohatý na milosrdenstvo vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi a v plnosti Božského Srdca je prameňom nekonečného milosrdenstva pre hriešnikov, ktorí chcú konať pokánie. Medzi prisľúbeniami Ježišovho Srdca je taktiež vzbudenie horlivosti pre tých, ktorí sú vo svojom duchovnom živote vlažní; a tí, ktorí sú horliví na ceste spásy, budú ďalej napredovať v dokonalosti svojho stavu.

Na úctu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu poukazuje aj prítomnosť obrazu Božského Srdca v našich domácnostiach. Spôsob tejto úcty je taktiež predmetom prisľúbení požehnania pre naše domovy. Kňazom prisľubuje Ježišovo Srdce mnohé milosti pri práci na spáse duší a tým, čo rozširujú pobožnosť Božského Srdca, je daný prísľub zápisu v samom Srdci Ježišovom.

Je vhodné sa na chvíľu zastaviť pri týchto slovách: Ježiš nehovorí o zápise na nejakom hárku papiera; zmysel týchto slov je pri prenikaní Ježišovej lásky z jeho Srdca do ľudského bytia. On nás sám pretvára svojou nekonečnou láskou, aby sme sa stávali jeho príbytkom.

Napokon Božské Srdce Ježišovo prostredníctvom sv. Margity Márie Alacoque odovzdáva aj dvanáste prisľúbenie: „Sľubujem v prehojnom milosrdenstve svojho Srdca, že tým, čo si vykonajú pobožnosť deviatich prvých piatkov nasledujúcich po sebe, dám milosť kajúcnosti, že nezomrú bez mojej milosti ani bez prijatia svätých sviatostí, a moje Srdce im bude bezpečným útočišťom v hodine smrti.“

Srdce Ježišovo, v ktorom je naša dôvera

Duchovný život veriaceho človeka je obohatený kultom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, prostredníctvom ktorého dochádza k prijímaniu duchovného dobra potrebných milostí pre každodenný život v uskutočňovaní lásky a dobra blížnemu.

Aj keď úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu je zameraná výlučne na osobu Ježiša Krista, nie je samoúčelná. Symbol Srdca sa považuje za prameň života, ktorý nás spája v Kristovom prostredníctve s Bohom, od ktorého pochádza každý dar.

Pápež Pius XII. pripomína, že láska k Srdcu, ktoré je ranené našimi hriechmi, vzbudzuje v nás spásonosnú túžbu po zmierení s Bohom, ktorý odpúšťa všetky hriechy, a samotné Srdce predstavuje hlboký náboženský symbol lásky, ktorá odpúšťa a raduje sa z pravdy.

Ten istý pápež, veľký ctiteľ Božského Srdca Ježišovho, sa v encyklike Haurietis aquas dotýka autenticity prisľúbení sv. Margite Márii Alacoque a pripomína potrebu správneho postoja k týmto duchovným darom. Samotné prisľúbenia nemôžu byť hlavným motorom našej pobožnosti k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

Veriaci človek má konať voči Bohu nie ako obchodník, ktorý bude rátať, čo všetko urobil; skutky dobročinnej a milosrdnej lásky majú byť prejavom vďaky za jeho lásku, ktorá sa zjavuje v osobe a diele Ježiša Krista. Ak naša láska bude mať takýto charakter, Boh nikdy nezabudne na našu odmenu, pretože: „Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko“ (1 Jn 3, 20).

Úcta k Božskému Srdcu je vznešený úkon náboženstva, pretože žiada od nás plnú a absolútnu vôľu odovzdať sa a zasvätiť láske Božského Vykupiteľa, ktorej živé ranené Srdce je ukazovateľom a znamením.

Pripomeňme slová povzbudenia, ktoré nám všetkým adresoval pápež Ján Pavol II.: „Vyzývam vás, drahí bratia a sestry, hľadieť s dôverou na Božské Srdce Ježišovo a často opakovať najmä v mesiaci júni: Najsvätejšie Srdce Ježišovo, v teba dôverujem.“ Srdce Ježišovo je zdrojom každej nádeje a spásy všetkých ľudí.

Obraciame sa k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu s dôverou, že jeho láska môže byť inšpiratívnym prameňom našich nových návratov k duchovnému bohatstvu, ktoré nech nás privádza ku každodennému rozhodnutiu žiť naplno s Kristom.

Kardinál Joseph Ratzinger povedal: „V Ježišovom Srdci je pred nás postavený stred kresťanstva. V ňom je všetko povedané, všetko vskutku prevratne nové, čo sa odohráva v Novom zákone. Toto Srdce volá naše srdce.

Volá nás, aby sme zanechali márne pokusy o sebazáchovu, aby sme v láske a v sebadarovaní jemu a s ním našli plnosť lásky. Iba tá je večnosťou, iba tá udržuje svet.“ Vložme svoju nádej do Srdca, od ktorého očakávame a zároveň aj vyprosujeme spásu pre seba i celý svet.