Editoriál 32/2020

Odkedy vypukla koronakríza, sme zavalení množstvom informácií. Celosvetové počty nakazených a ľudí, ktorí ochoreniu podľahli, naháňajú strach už niekoľko mesiacov. Za ten čas sme sa vyzbrojili rúškami i rôznymi dezinfekčnými pomôckami. Uvažovali ste však niekedy o dezinfekčnej výzbroji v medziľudských vzťahoch?
Zuzana Artimová 04.08.2020
Editoriál 32/2020

Jezuitský kňaz Martin Halčák sa na strane 32 delí so zážitkami zo svojej nevšednej dobrovoľníckej misie počas koronakrízy – dary a talenty, ktorými ho Boh obdaroval, vložil do služby repatriantom. Napriek tomu, že dobrovoľníci boli hygienicky „ozbrojení“ od hlavy po päty, predsa sa nedokázali vyhnúť ľudskej zlobe.

„Niekedy nám ľudia vynadali, niekedy nás chceli uraziť tým, že na nich krásne zarábame. Vyčítali nám, ako nám je tam dobre a ako si vychutnávame to, že ich tam držíme. Predstavoval som si, ako by reagoval Kristus. Mám byť ticho? Vrátiť výčitku? Vypočuť?“ spomína Martin Halčák na turbulentné situácie aj na otázky, ktoré mu vírili v hlave.

Keďže každý deň riešili zdravotné, materiálne či technické problémy v desaťposchodovej budove, spravili denne vyše 20-tisíc krokov. Parádna obeta! A zároveň hmatateľný a viditeľný dôkaz toho, že všetko sa dá zvládnuť, keď má človek v srdci „dezinfekčnú výzbroj“ v podobe Kristovej lásky. Viac si prečítajte v novinách na strane 32 a na našej internetovej stránke.

Nie 20-tisíc krokov, ale skutočne iba zopár desiatok metrov potrebujete od zaparkovaného auta prejsť, aby ste sa pokochali pohľadom na Lúčanský vodopád. Ak ste o ňom doteraz nepočuli, radi vás s ním na strane 11 zoznámime. Mariánski ctitelia však už istotne počuli o malebnom pútnickom mieste Klokočov pri Zemplínskej šírave (s. 10).

Slovensko je krásne, tak si ho vychutnajte. A nielen toto leto.