Editoriál 39/2022

Ale takmer som ho nezískala. Tému diplomovej práce Láska ako estetická kategória a zdroj umeleckej tvorby som si vymyslela sama, schváliť ju musel dekan a k tomu mi pridelil ostražitú docentku komunistku. Láska ako taká v marxisticko-leninskej estetike spracovaná nebola (nečudo), preto bolo treba ustriehnuť, aby nedošlo k problému. Ale došlo.

Pani docentke som odovzdala 60 strán bez jedinej konzultácie – už to bolo (z mojej strany nevedome) urážlivé. Vrchol však bol, že som nevychádzala z materialistických a ateistických filozofov, ale presne naopak. Bola to na fakulte veľká aféra.

Pani docentka vykrikovala, ako sa takýto človek vôbec mohol dostať k záveru štúdia. Prečo pedagógovia neprišli na to, čo som zač? Nakričala aj na mňa. Okrem iného, že zistí, odkiaľ som to opísala (čo bola vlastne poklona). Diplomovku hodila predo mňa a mohla som sa pratať.

Cestou domov som ju otvorila a neverila vlastným očiam. Bola pokrytá červeným morom rozčúlených poznámok. Idúc povedľa kontajnera, hodila som ju doň. Dodnes to ľutujem. Bol to ďalší, dokonalý svedok. Milí študenti, vážte si slobodu, ktorú vo vyjadrovaní svojich myšlienok a názorov máte.

Vážte si všetko, čo na univerzitách môžete získať bez ponižovania a udupávania vašich práv. A vážte si tých, ktorí vám tieto práva neberú.