Editoriál 40/2022

V tejto súvislosti sa mi vybavuje milá spomienka. Doma sme mali ruženec, ktorý ručne vyrobili rehoľné sestričky. Bol veľmi pekný, ale mal malú chybičku krásy. Sestričky doň pri jednom desiatku omylom pridali jedno zrnko.

Naši nám hovorili, že ten Zdravas navyše nikomu neublíži. A tak sme túto malú zrnkovú nezrovnalosť zvykli dodržiavať. Keď si teraz dávam túto spomienku do súvisu so slovami brata Šulika, tak nám ten jeden Zdravas skutočne neublížil, práve naopak. Čím viac času strávime v modlitbe, tým viac sme s Kristom.

Toto si pravdepodobne uvedomovala aj svätá Faustína Kowalská. Z jej zápiskov v Denníčku sa môžeme dozvedieť, aký veľký vplyv dokáže mať na človeka Kristus, keď sa mu s dôverou zveríme v modlitbe (s. 12 – 13).

Aj my máme možnosť lepšie si počas tohto ružencového mesiaca uvedomiť, komu vlastne Zdravasy odriekame. Že to nehovoríme iba sebe, aj keď sa modlíme osamote.

Že to nie je iba predmodlievacie vodidlo, keď sa modlíme s rodinou doma alebo s ďalšími veriacimi v kostole. Je to náš pozdrav Ježišovi, s ktorým sa počas modlitby stretávame vo svojom srdci.