Slová pre otca

Vnímam to ako milosť, že som posledné roky mohol sedieť pri vašich nohách a učiť sa. Počúvať vaše slová i ticho. Vidieť vás modliť sa, stolovať či len tak na terase odpočívať a rozprávať sa s ľuďmi. Neostáva mi dnes iné než povedať: Ďakujem, Bože, za ten čas.

Ďakujem vám, otec kardinál, za váš príklad lásky k rodnej hrude, Slovensku i Cirkvi. Ďakujem vám za rozšírenie obzorov. Naučili ste ma pozerať sa za hranice svojej farnosti, diecézy, krajiny i kontinentu. Ďakujem vám tiež za videnie Cirkvi ako starostlivej matky, ktorá aj keď sa môže zdať, že nereaguje alebo je pomalá, vždy k svojim deťom pristupuje s láskou a citom.

Ďakujem vám za vašu priamosť. Koľkokrát som si po vašich slovách v duchu povedal: „Ale on nás pozná ako špinavú bielizeň.“ Nebáli ste sa pomenovať veci priamo, no vždy ste ostali diplomatom, ktorý aj keď niečo povie, nezatvára pred inými dvere. Naopak, pootvorí ich ešte viac. Aby sa dalo vstúpiť bližšie k Cirkvi a Bohu.

Pamätám si na naše posledné stretnutie počas minulého leta v Bardejovských Kúpeľoch. V jeden večer sa okolo vás zišlo okolo pätnásť kňazov z rôznych kútov Slovenska a vy ste nás dlho počúvali a kládli otázky. Už bola neskorá noc, no vy ste zotrvávali s nami. Nehovorili ste veľa. Ale ostali ste verný tomu, čo som sa vďaka vám naučil – milovať Cirkev a žiť s Rímom.