Pozdvihnú vám duchovnú náladu

Pavel Kosorin v roku 2014 inicioval založenie Potravinovej banky pre Brno a Juhomoravský kraj. Je však známy najmä písaním aforizmov s duchovným podtextom. Položili sme mu pár otázok na inšpiráciu radostným kresťanom. 
 

Dovoľte, aby som v úvode začal od podlahy. Ako sa otec piatich detí dostal k písaniu biblických aforizmov? 
 

To by som tiež rád vedel. Niektoré veci k nám jednoducho prídu a my ani nevieme prečo. Dodnes trebárs nechápem, prečo som sa vzdal plánu študovať divadelnú réžiu a namiesto toho som sa venoval spiritualite a v rámci nej tiež písaniu kresťanských aforizmov. Zdá sa, že ľudská duša si vždy presadí svoje.  

 

Ako môžu (nielen) stručné výroky povzniesť duchovnú náladu?
 

So slovami je to rovnaké ako s obrazmi alebo hudbou; autori robia to najlepšie, čo vedia, ale potom tu musí byť človek, ktorý sa rozhodne venovať čas a pozornosť tomu, aby čítal, pozeral okolo seba a načúval.

Kniha Genezis opisuje, ako sa nad chaosom a priepasťou vznášal Boží Duch (porov. Gn 1, 2). Je to nádherné podobenstvo, ktoré presne vykresľuje našu realitu. Totiž - ako nás anjeli vyťahujú z osobných priepastí a dodávajú poriadok nášmu chaotickému životu. 

 

Ktorý z aforizmov je váš najobľúbenejší? 
 

Asi ten, ktorý si dala istá mladá dáma vytetovať na svoje telo: Máš len to, čo si. 

Čo pre vás znamená viera v Boha? 
 

Úplne všetko. Pretože čím som starší, tým viac intuitívne cítim, že Boh je všetko vo všetkom.

 

Ako rozumieť slovám: „Pasívny kresťan je človek, ktorý chodí s malou taškou na veľký nákup“? 
 

Nepoznám autora, ktorý by mal záľubu vysvetľovať, čo napísal, ale pokiaľ sa pýtate, je slušné odpovedať. Keď ideme v piatok na veľký nákup, potrebujeme skutočne väčšiu tašku alebo skôr dve. Inak si toho veľa neodnesieme. Biblia hovorí, že Božím zámerom pre nás je život v hojnosti (porov. Jn 10, 10).

Na fakulte sociálnych štúdií nám docent Hálek vysvetľoval, že sa musíme rozhodnúť, akej paradigme budeme veriť. Je náš svet plný nedostatkov a musíme byť sebeckí, aby sme prežili - alebo naopak - je plný hojnosti a každý si slobodne môže vziať, čo potrebuje, a ešte sa o to deliť s druhými?   
 

Existuje početná skupina ľudí, ktorých rozosmiať je niekedy nad ľudské sily. Všetko berú vážne. Čo by ste im poradili? 
 

Nič. Nie som rozprávač vtipov. Na svete sú rôzni ľudia, niektorí sú jednoducho vážnejší ako iní. Asi to tak musí byť, aby svojou vážnosťou vyvažovali tých veselších, ku ktorým počítam i seba.

Vo chvíli, keď vám odpovedám, očakávam návštevu zo stavebného úradu kvôli kolaudácii domu. Predpokladám, že pôjde o nanajvýš vážnu záležitosť a tak je to v poriadku.

Na druhej strane môj učiteľ, docent Jozef Petr Ondok (1926 – 2003) z teologickej fakulty napísal milú knihu o Božom zmysle pre humor Boh sa smeje.

V Bibli se píše, že to tak je. A ja si myslím, že sa možeme smiať s ním. Takže aby som to uzavrel: potrebujeme byť vážni, pretože máme na svete nejaké povinnosti, a súčasne sa potrebujeme vedieť smiať, keďže tiež máme isté práva. Na prvom mieste brať všetko s božským nadhľadom.  

Máte certifikát trénera kondičného behu. Je to relax, štýl alebo jednoducho sa potrebujete cítiť aj po fyzickej stránke fit? 
 

Na základnej škole som bol zopár rokov v športovej gymnastickej triede. Zvykol som si, že k životu patrí určitá fyzická námaha. Moje telo by malo byť silné, zdravé a výkonné, pretože to nie je len príjemné, ale i nesmierne praktické.

Predovšetkým preto, aby som mohol byť v tomto svete nejako užitočný. To si myslím aj dnes. Behanie je spôsob, ako sa udržiavam v kondícii - nielen v telesnej, ale i duševnej, keďže v prírode počas pomalého behu nepozerám na hodinky, ale meditujem.

Spoločne s Milošom Škorpilom som napísal úspešné publikácie Modrou knížku o běhání a o životě a Běž a nepřestávej aneb evangelium pohybu. Obe sú plné spirituálnych pasáží, ktoré mi napadli práve pri džogingu v prírode.

Keď sa naskytla príležitosť, získal som certifikát trénera kondičného behu, lebo sa rád delím o to, čo považujem za užitočné. K behaniu som priviedol aj manželku. Spoločne sme bežali maratón vo Florencii.

Niekoľko polmaratónov a maratónov som tiež absolvoval s priateľmi alebo dcérou. Páči sa mi, keď môžem ostatných sprevádzať tam, kde si želajú byť. Preto som sa tiež pár rokov venoval výcviku v systemickom koučovaní. To je profesia, v ktorej by som sa v budúcnosti rád uplatnil.  

 

Čo povzbudzujúce by ste poslali čitateľom Katolíckych novín?
 

Aby slovo bolo prirodzenou a každodennou súčasťou ich života. Pretože slovo (logos) je nositeľom informácie, zmyslu a poriadku. A bez týchto kvalít sa skutočne nezaobídeme.

Prial by som sebe i vašim čitateľom, aby sme neprestávali čítať dobré knihy a tiež neprestali písať. Čokoľvek, nákupný zoznam, denník, blog, knihu. Alebo možno milostné odkazy svojej láske. Pretože písanie, obzvlášť to tradičné, teda rukou, aktivuje v našom mozgu presne tie centrá, ktoré sa najviac podieľajú na kvalite nášho života.