Keď sa ľudské srdcia otvárajú pre iných

Vprvej menovanej sa už od začiatku vojny na Ukrajine zmobilizovali na pomoc ľuďom, ktorí museli opustiť svoje domovy. Niektorí žiaci a ich rodičia pomáhajú aktívnou účasťou na hraniciach Slovenska, ako nám povedal riaditeľ Marcel Tkáč. „Mnohí rodičia žiakov z Prešova sú aj spolupracovníkmi saleziánov, ktorí taktiež podávajú pomocnú ruku.“

INTEGRÁCIA ŠTUDENTOV

Na škole sv. Mikuláša sa konajú aj modlitby a sväté omše za pokoj na Ukrajine. Prijali tam tiež ukrajinských študentov, poskytli im obedy a sčasti aj učebné pomôcky. Marcel Tkáč v tejto súvislosti spomína, že už predtým prijali chlapca z Ukrajiny, ktorého rodina utiekla z Donbasu ešte pred rokom.

V rámci integrácie študentov im škola zabezpečila minikurz slovenského jazyka a literatúry priamo vo svojich priestoroch. Rozvíja sa aj spolupráca s dobrovoľníkmi z Prešovskej univerzity.

Dodajme, že aktuálne organizovali zbierku pre odídencov z Ukrajiny zhromaždených vo farnosti Podhoroď a každoročne v marci v škole prebieha darovanie krvi s názvom Mikulášsky polliter. „Tento rok je darcovstvo spojené práve s podporou Ukrajiny,“ dopĺňa riaditeľ.

Škola sv. Mikuláša sa zapája do darcovstva krvi v akcii Mikulášsky polliter. Snímka: archív škôl, Pavol Kall 

Školáci od sv. Mikuláša poznajú, čo je dobrovoľníctvo. Napríklad študent osemročného gymnázia Patrik počas víkendov pomáha pri naložení a vyložení zbierok určených na humanitárne účely.

Vyzdvihuje ľudskú spolupatričnosť a solidaritu, ktorá sa okamžite prejavila na sociálnych sieťach. „Počas týchto dní som pochopil, aký je mier krehký. Môžeme byť šťastní, že žijeme v slobodnej krajine,“ povedal Patrik.

U SVÄTEJ MONIKY

Už prvá zbierka na Gymnáziu sv. Moniky, určená pre vojakov na Ukrajine, bola veľmi úspešná. „Zbierali sme len sviečky, konzervy a polievky do hrnčeka. Veľmi emotívne boli aj odkazy napísané od našich žiakov pre Ukrajincov v ich rodnom jazyku,“ pripomína učiteľka gymnázia Marcela Bafalluy Gesti.

Niektorí ich študenti majú priame príbuzenské väzby na Ukrajine a pôsobia spolu s ďalšími dobrovoľníkmi na železničnej stanici v Košiciach, kde ponúkajú svoje jazykové znalosti a pomáhajú utečencom s vybavovaním dokumentov či kúpou cestovných lístkov.

Gymnázium sa zapája aj do ďalších aktivít. Robili napríklad zbierku ružencov pre vojakov na východnom fronte.

Študenti z Gymnázia sv. Moniky počas modlitby v školskej kaplnke za pokoj na Ukrajine. Snímka: archív škôl, Pavol Kall 

DUCHOVNÝ ROZMER

Pri každej svätej omši a pravidelných modlitbách počas veľkých prestávok v školskej kaplnke gymnázia nechýbajú ani prosby o mier na Ukrajine. Tamojší duchovný správca Štefan Kaňuk pripravil pre triedy modlitbu svätého Jána Pavla II. za pokoj vo svete. S týmto zameraním chystajú aj ďalšie duchovné aktivity.

„Radi by sme zorganizovali spoločné stretnutie rodín študentov, ktorí prichýlili utečencov,“ poznamenáva Marcela Bafalluy Gesti. V duchu slov pápeža Františka by chceli naučiť študentov, ako byť darom pre druhých.

Na záver našej návštevy na gymnáziu sme oslovili aj jednu zo študentiek, ktorá skúsila dobrovoľníctvo. Mirka pôsobila vo Vyšnom Nemeckom, kde pracovala v stane s drogériou.

„Pri stretnutí s ukrajinskými utečencami som cítila, ako z nich vyžaruje úľava, že sa dostali na Slovensko. Z ich tvárí som čítala obrovskú pokoru a vďačnosť, hoci aj za banálny šampón.“

PO UKRAJINSKY

V Spojenej škole Tarasa Ševčenka s vyučovacím jazykom ukrajinským mali k 22. marcu 118 žiakov, ktorí museli odísť z Ukrajiny pre vojnový konflikt. Ako nám objasňuje riaditeľ Igor Andrejčák, adaptačný proces je na spojenej škole oveľa jednoduchší ako v školách, kde sa vyučuje len po slovensky.

Prostredie je pre študentov, ktorých prijali, jazykovo zrozumiteľné, a tým príjemné. Súrodenci Gabriel a Kolja prišli z Mukačeva, ich otec bráni Ukrajinu. Gabriel nám prezradil, že na Spojenej škole Tarasa Ševčenka si našiel nových kamarátov a cíti sa tu celkom dobre.

„Mám rád všetky predmety, zaujíma ma z každého rožka troška.“ Jeho brat Kolja pripája, že doma je predsa len lepšie ako kdekoľvek inde.

Obaja sa zhodli na jedinom a najdôležitejšom želaní, aby sa vojna v ich domovine čo najskôr skončila. A my sa k ich prianiu pridávame a v modlitbách prosíme Boha o pokoj v celom svete.