Kto v pápežovi Františkovi prichádza

Hneď po radostnej správe možno mnohým napadla otázka, kto vlastne v pápežovi Františkovi prichádza na Slovensko. Na začiatok by som rád spomenul päť titulov jeho služby, ktoré nám to pomôžu objasniť.

Voláme ho pápežom i Svätým Otcom

Pápež je všeobecný názov používaný zvlášť sekulárnymi médiami zo základu výrazu papa – otec. Z latinského papa – otec, biskup, ktoré pochádza z gréckeho slova παπάς – papas.

V cirkevnom prostredí s úctou používame výraz „Svätý Otec“ vzhľadom na svätú službu a úrad pápeža, a to aj napriek výhradám, že nejde o „svätého“ človeka. Titul „Najvyšší pastier Cirkvi“, niekedy s prídavkom „Katolíckej“, sa užíva na označenie jeho úradu pre celú Katolícku cirkev s dodatkom, že je aj „hlavou“ – teda najvyšším pastierom, veľkňazom tejto Cirkvi.

Je námestníkom Ježiša Krista na zemi, rímskym biskupom i rímskym veľkňazom. Podľa cirkevného práva má najvyššiu riadiacu právomoc v Katolíckej cirkvi a od roku 1870 (Prvý vatikánsky koncil) je aj nositeľom najvyššej súdnej a učiteľskej právomoci (pápežská neomylnosť) vo veciach viery a mravov, ak niečo slávnostne vyhlási (ex cathedra).

Kódex kánonického práva (CIC) i Kódex kánonov východných cirkví (CCEO) na mnohých miestach uvádzajú právomoc a úlohy pápeža v rozmanitých okolnostiach života Cirkvi. Katechizmus Katolíckej cirkvi v niekoľkých článkoch objasňuje učenie Cirkvi o pápežovi, napríklad biskupské kolégium a rímsky pápež, ozrejmuje otázku Božej pomoci pápežovi a neomylnosti pápeža, jeho účasť na úradoch, moci a autorite.

Z hľadiska medzinárodného práva je pápež suverénom s vlastným právom a všetkými príslušnými právomocami (Svätá stolica). Z pohľadu katolíckej viery je rímskym biskupom s biskupskou právomocou v celej Rímskokatolíckej cirkvi, nositeľom najvyššej apoštolskej funkcie v ekuméne (pápežský primát).

Biblické dôvody primátu nájdeme v Evanjeliu podľa Matúša (porov. Mt 16, 17 – 19). Je priamym a neprerušeným nástupcom apoštola Petra, pápež František s poradovým číslom 266. Ďalšie úradné tituly sú „biskup rímsky, nástupca kniežaťa apoštolov, prímas taliansky, arcibiskup a metropolita rímskej cirkevnej provincie, suverén štátu mesta Vatikán“.

Aj predstaviteľ štátu

Oslovením Servus servorum Dei (sluha sluhov Božích) sa od 6. storočia označujú dôležité dokumenty pápeža (encykliky, apoštolské listy a iné), tiež aj menovacie listiny kardinálov a biskupov. Ďalšie tituly poznáme z 13. storočia Summus Pontifex a 14. storočia Pontifex Maximus.

Titul „patriarcha Západu“ bol v roku 2006 vypustený z oficiálnych oslovení a titulov pápeža. V politologickom kontexte je pápež predstaviteľom štátu Vatikán, dlhý tvar Vatikánsky mestský štát (lat. Status Civitatis Vaticanae, SCV); je to najmenší štát sveta. Nachádza sa ako malá enkláva v strede Ríma.

Vlastné územie Vatikánu zahrnuje Baziliku svätého Petra, Svätopeterské námestie s Apoštolským palácom, priľahlé budovy a Vatikánske záhrady. K Vatikánu tiež patria aj takzvané extrateritoriálne územia – pápežské (patriarchálne) baziliky v Ríme a pápežské letné sídlo v Castel Gandolfe.

Návštevu sprevádzajú slová i grafika

Spolu s programom apoštolskej cesty Svätého Otca na Slovensku zverejnilo Tlačové stredisko Svätej stolice tiež motto a logo návštevy. Logo so slovami: S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom. V spodnej časti je cesta, ktorá smeruje ku krížu. Okolo nej je srdce, ktoré vyjadruje lásku sv. Jozefa a Panny Márie, patrónky Slovenska, k Pánu Ježišovi.

Sedem hviezd pripomína meno, ktorým ľudia tradične nazývajú Pannu Máriu – Sedembolestná. Jednotlivé časti loga majú bielu, modrú a červenú farbu slovenskej vlajky, ako aj bielu a žltú farbu vatikánskej vlajky.

Prichádzajúci pápež sa nám i touto formou prihovára: Panna Mária, Božia Matka, milovala Ježiša Krista celým svojím srdcom a vždy pri ňom stála, aj v nebezpečenstve a utrpení. Slovenskí veriaci si hlboko uctievajú Bolestnú Matku a oddávna sa k nej modlia.

Navyše pápež František v apoštolskom liste Patris corde upriamil pozornosť na otcovské srdce svätého Jozefa, ktorého príklad nás tiež pozýva obracať sa k Ježišovi a hľadať ho v každodennom živote. Svätá rodina nás povzbudzuje kráčať po ceste za Ježišom.

Motto vyjadruje prianie, aby návšteva pápeža Františka na Slovensku posilnila našu vieru a oživila túžbu napredovať po stopách Božieho Syna, ktorý „neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život“ (Mt 20, 28). Naši otcovia biskupi pastierskym listom pred návštevou hlavy Cirkvi vyjadrili silnú myšlienku: „Prichádza Peter našej doby, posilní nás vo viere.“

Paralela s návštevami sv. Jána Pavla II.

Profesor Ladislav Hanus (1907 – 1993), ktorý sa po svojom pohnutom ľudskom i kňazskom živote v apríli 1990 dožil návštevy pápeža Jána Pavla II., vyriekol prorocké slová: „Sme generáciou, ktorá môže žiť so svätými!“

A hoci sa vtedy pre svoj zdravotný stav nemohol osobne zúčastniť na stretnutí, vedel, že Slovensko bude súčasťou „zázraku“, dotyku so svätosťou, s ľudskosťou, s reprezentantom hodnotových kategórií kultúry života a dôstojnosti človeka. I my sme neskôr boli svedkami, ako sa toto svedectvo zázraku opakovalo v roku 1995 a roku 2003 pri druhej a tretej návšteve sv. Jána Pavla II.

To, čo vtedy rezonovalo v jeho príhovoroch na miestach návštevy, bude len s časovým posunom živo znieť aj vo Františkových príhovoroch. Skúsme si pripomenúť zopár slov: Môže človek prijať pravdu o jestvovaní neviditeľného Boha?

To je stále aktuálna otázka, zvlášť naliehavá v časoch, keď sa ateizmus stal programom verejného života, výchovy a masovokomunikačných prostriedkov. Vtedy sa musí človek znova a ešte hlbšie zamyslieť nad otázkou jestvovania Boha.

Človek môže dospieť k poznaniu neviditeľného Stvoriteľa pozorovaním viditeľného stvorenia. Dnešnému človeku sa niekedy stáva, že diela stvorenia a ešte viac diela vytvorené jeho rukami namiesto toho, aby mu pomáhali v tomto výstupe k Stvoriteľovi, prekážajú mu v ňom, privádzajú ho k naviazanosti iba na pozemské dobrá a spôsobujú, že zabúda na Boha: „Žijeme, ako keby Boh nejestvoval.“

Toto nebezpečenstvo hrozí predovšetkým bohatej a sekularizovanej spoločnosti. Proti všetkým formám starého i nového ateizmu stojí Kristus, ktorý vydáva najvernejšie svedectvo o Bohu ako Otcovi: „Otcovi, ktorý tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna“ (porov. Jn 3, 16).

Mariánske svätyne sú miesta, kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným. Istotne mnohí synovia a dcéry Slovenska vďačia tejto levočskej svätyni za to, že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali živé v ich srdciach (porov. príhovor pápeža Jána Pavla II. na Mariánskej hore v Levoči 3. júla 1995).

My vítame hlavu Cirkvi

Isté je, že aj pápeža Františka privítajú rôzne skupiny ľudí: prvú tvoria ľudia, ktorí majú blízko k hodnotám náboženstva bez rozdielu náboženskej príslušnosti a hlásiaci sa ku kultúrnemu hodnotovému odkazu predkov i prítomnosti. Potom tu bude skupina „neutrálnych“ a napokon aj ľudí, ktorí sa nestotožňujú s touto návštevou pápeža.

Je potrebné rešpektovať slobodu názoru a pluralitu názorov. My budeme vítať pápeža Františka ako hlavu našej Cirkvi. Ostatní bratia a sestry iných náboženských denominácií ako predstaviteľa im bratskej Cirkvi a náboženskú autoritu hlavne v oblasti hodnotového priestoru života človeka i sveta.

Nám Svätý Otec v biblickom zmysle pripomenie stretnutie Ježiša s jeho matkou a príbuznými: „Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra, i matka“ (Mt 12, 50). Preto najlepšou prípravou na príchod pápeža Františka je upratať si priestor vnútra našich životov.

Pomôcť nám môže niekoľko poctivých osobných otázok: Ako vyzerá môj osobný vzťah k Ježišovi a jeho Cirkvi? Ako konkrétne budujem tento vzťah? A zopár otázok, prekvapivých i pre môj život, nájdem určite aj v príhovoroch pápeža Františka.

Už teraz mám v sebe predsavzatie prijať ich vážne, s plnou zodpovednosťou za svoj život i za život druhých okolo mňa! Pápežova návšteva má byť podľa bratislavského arcibiskupa Stanislava Zvolenského povzbudením nielen pre veriacich, ale pre všetkých ľudí dobrej vôle:

„Vyjadrenie k všetkým ľuďom dobrej vôle znamená, že prichádza k celej spoločnosti, teda k všetkým, ktorí sú otvorení ho prijať, stretnúť sa s ním, počúvať ho. A zároveň potom k veriacim na všetkých stretnutiach, ktoré majú náboženský charakter.“

Ako naložíme s odkazom Svätého Otca

Silným symbolom počas septembrovej návštevy pápeža Františka na Slovensku bude aj kríž na oltárnom pódiu v Šaštíne. Bude zložený z trámov Kostola sv. Jakuba Staršieho z obce Moravská Nová Ves. Tento kostol výrazne poškodilo tornádo, ktoré sa v júni prehnalo cez južnú Moravu, pričom si vyžiadalo viacero obetí na životoch, zranených, ako aj rozsiahle materiálne škody.

Pápež František ako človek dobra a pokoja, aj nositeľ nádeje „pre povstanie z ruín“ bude stáť pod krížom pri svätej omši ako symbol toho, že s Božou pomocou dáme všetko opäť do poriadku.

Práve v Šaštíne na záver návštevy pápeža Františka treba nám prijať základný postulát z dní Svätého Otca na Slovensku v prieniku do nášho každodenného života – tak duchovného, kresťanského, ako aj občianskeho. Ktosi sa raz opýtal: „Slovensko, čo si urobilo so svojím krstom?“

Dnes sa môžeme pýtať: Ako naložíme s odkazom návštevy pápeža Františka, s osobnými skúsenosťami, s povzbudeniami Svätého Otca a ako ich premietneme do života? Aká bude naša odpoveď Kristovmu námestníkovi na súčasnú situáciu?

Čo bude našou snahou ako veriacich uprostred spoločnosti; ako každý z nás pozdvihne svoje kresťanstvo, ako prehĺbime svoju vieru duchovne, ale aj prakticky a intelektuálne?

Nech nás všetkých spojí

Prijmime ho s radosťou! Ale aj v pozornom očakávaní jeho slov, s duchovnou disponibilitou, ktorá patrí Svätému Otcovi. Nielen preto, že je to obľúbený pápež, ale najmä preto, lebo je to Peter dnešnej doby. Skala, na ktorej Kristus postavil svoju Cirkev, ktorú pekelné brány nepremôžu.

Pretože v dlhej postupnosti Petrových nástupcov je to dnes on, ktorý pokračuje v úlohe „posilňovať bratov vo viere“. To posilnenie a prehĺbenie vo viere veľmi potrebujeme. Nezostaňme na povrchu. Využime v nasledujúcich dňoch čas na to, aby sme otvorili svoje srdcia i mysle.

Zoberme do rúk Sväté písmo, čítajme a počúvajme o Ježišovi. A vyhľadajme si aj spisy pápeža Františka, ktoré máme na dosah ruky, preložené do našej reči. Spoznávajme z nich lepšie toho, ktorý k nám príde, aby sme jeho posolstvu čím lepšie porozumeli a z jeho návštevy mohli čím viacej načerpať.

Už teraz sa tešíme, že návšteva a povzbudenia Svätého Otca nás vytrhnú zo série ťaživých správ, z únavy, nedôvery, znechutenia. Nech nám Petrov nástupca pomôže nielen odložiť, ale aj ukončiť všetky nezmyselné spory; nech nám dodá silu prekonať obavy; nech nás zjednotí naprieč celou spoločnosťou.

Nech nás spojí medzi sebou navzájom, ale aj, a predovšetkým, v pozornosti k trojjedinému Bohu – Otcovi, Synovi i Duchu Svätému – a k hodnotám evanjelia, radostnej zvesti, ktorá má patriť všetkým ľuďom. To je prianie i našich otcov biskupov. Veď nám, ale i celej spoločnosti do najbližších dní duchovnej prípravy posielajú svoje požehnanie.