Pokora Panny Márie je inšpirujúca

Milí bratia a sestry, srdečne vás pozdravujem a ako som pred týždňom na konci katechézy povedal, dnes budeme hovoriť o tom, ako Svätý Otec, pápež František, na ktorého návštevu na Slovensku sa počas týchto dní pripravujeme, vníma pokoru Panny Márie. Veď ho poznáme ako mariánskeho ctiteľa.

Modlitba je základný prejav pokory Panny Márie

Panna Mária patrí k zástupom ľudí pokorných srdcom, ktorých historici oficiálne nezaraďujú do svojich kníh, ale prostredníctvom ktorých Boh pripravil príchod svojho Syna. Podľa slov pápeža Františka pokora Panny Márie spočíva v tom, že svoj život nezariaďuje sama od seba; čaká, že Boh vezme jej životnú cestu do svojich rúk.

Tak predurčuje veľké udalosti, ktoré uvádzajú Boha do sveta. Panna Mária je ustavične a starostlivo prítomná v Otcovom pláne počas celého Ježišovho života. Panna Mária sa modlí – a to je základný prejav jej pokory. Pretože vždy, keď sa modlíme, rozprávame sa s Bohom.

Modlitbou priznávame, že potrebujeme Boha, že nie sme samospasiteľní ani sebestační, ale že sme menší ako Boh – teda, že Boh je väčší ako my. Modlitba je naše vyznanie, že sme od Boha v tom najlepšom zmysle slova závislí. Panna Mária sa modlí, keď k nej prichádza archanjel Gabriel.

A práve preto, že je ponorená v modlitbe, vie na Boží impulz správne odpovedať: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). Panna Mária hovorí: Hľa, tu som; dáva Bohu svoje fiat – slovo veľmi drobné, tiché, malé, ale pritom nesmierne veľké, cenné a vzácne.

Trojnásobná otvorenosť

Nie je lepší spôsob modlitby, ako zaujať postoj srdca, ktoré je otvorené voči Bohu. Zo slov pápeža Františka vyplýva, že rozlišuje akoby trojnásobnú otvorenosť a vernosť. Po prvé – vernosť obsahu, čiže otvorenosť tomu, čo Boh chce: Pane, to, čo ty chceš, chcem aj ja. To je vernosť prijatiu a splneniu Božej vôle.

Po druhé – vernosť v čase: Pane, chcem to vtedy, keď to chceš ty. Po tretie – vernosť v spôsobe: Pane, chcem to tak, ako to chceš ty. Zhrnuté: Chcem to, čo chceš. Chcem to vtedy, keď ty chceš. A chcem to spôsobom, akým to ty chceš.

Panna Mária je vo všetkých týchto výzvach pre nás inšpiráciou a príkladom, lebo jej vernosť spočíva v pokornom srdci, ktoré je otvorené Božej vôli. Keď je človek pokorný a je otvorený prijať Božiu vôľu, vtedy Boh nikdy nemlčí, práve naopak: Boh k nám vtedy vždy hovorí.

Vernosť náplni

Všetko, čo sa deje okolo Panny Márie, vyúsťuje do reflexie v hĺbke jej srdca. Aj chvíle radosti, ale aj najtemnejšie momenty, keď musela prijať namáhavé cesty, prostredníctvom ktorých malo prísť vykúpenie. Toto všetko sa dostáva do jej srdca, kde to prechádza sitom modlitby.

Máriinou tichou a pokornou modlitbou sa všetko premieňa – či už ide o dary mudrcov, alebo o útek do Egypta, až po strašný piatok umučenia Pána Ježiša. Božia Matka všetko uchováva vo svojom srdci a v modlitbe prednáša Bohu.

Vernosť v čase

Vernosť v čase znamená povedať Bohu: Pane, chcem to vtedy, keď to chceš ty. Pápež František o vernosti v čase hovorí: „Každý deň, ktorý nám je Bohom darovaný, je povolaním. Všetko, čo prijímame z Božích rúk, nám rozširuje srdce.“

Je dôležité prosiť Pána, aby bol prítomný na každom kroku našej cesty; musíme si priznať, že bez Boha sami nič nezmôžeme. Potrebujeme jeho sprevádzanie, aby nás nenechal samých; aby nás neopustil v pokušeniach – ako sa to aj modlíme v závere modlitby Otčenáš, ktorú nás naučil sám Pán Ježiš.

Musíme prosiť Pána o túto milosť. Človek, ktorý má otvorené srdce voči každému momentu, v ktorom k nemu prichádza Boží impulz, sa nehnevá a má zmysel pre realitu. Svätý Otec František doslova vysvetľuje: „Takíto ľudia sa nezlostia a idú v ústrety realite.“

Pokornou láskou, ktorú prejavíme v akejkoľvek situácii, sa stávame podľa vzoru Panny Márie nástrojmi Božej milosti. Všetci sa môžeme modliť ako Panna Mária – pokorne a takmer bez slov. Panna Mária svojou pokornou modlitbou sprevádza Ježiša počas celého života až po jeho smrť a zmŕtvychvstanie.

A tu na konci je vlastne nový začiatok – rodí sa Kristova Cirkev. Vždy, všade a za každých okolností je Panna Mária v postoji duchovnej otvorenosti voči Bohu. A je to aj logické. Ak sme verní náplni, celkom prirodzene sme verní aj v čase. Teda nemáme taký čas, v ktorom by sme Boha vylúčili z nášho duchovného obzoru.

Vernosť spôsobu

Pane, chcem to tak, ako to chceš ty – tieto naše slová smerujúce k Bohu a odovzdávajúce sa do jeho rúk znamenajú vernosť spôsobu. Pápež František zdôrazňuje, že evanjelium nám hovorí o jedinej Máriinej modlitbe.

To je modlitba, keď sa Panna Mária rozpráva s Bohom: s pravým Bohom a pravým človekom, so svojím Synom Ježišom Kristom v Káne Galilejskej. Všimnime si, že Panna Mária povie: „Nemajú vína“ (Jn 2, 3).

Božia Matka nehovorí, ako má Pán urobiť zázrak; nenariaďuje, čo sa má stať. Iba povie sluhom slová smerujúce na Syna: „Urobte všetko, čo vám povie!“ (Jn 2, 5). To je odkaz aj pre nás, aby sme boli vždy verní v spôsobe, v náplni, v čase. Urobme všetko, čo nám Pán povie prostredníctvom modlitby, životných okolností či najrôznejších situácií nášho života.

Podobať sa Panne Márii

Panna Mária nikdy nehovorí: Poďte, ja to vyriešim. Pápež František upozorňuje, že Panna Mária nás upriamuje na Ježiša – hovorí, aby sme urobili to, čo nám Boží Syn povie. Vždy ukazuje na Ježiša. Tento postoj je typický pre učeníka a Panna Mária je prvou učeníčkou svojho Syna.

Modlí sa ako matka, ale modlí sa aj ako učeníčka. Dnešnú reflexiu by som zakončil slovami, ktoré sú doslovným citátom a vlastne modlitbou Svätého Otca Františka, s ktorým sa o niekoľko týždňov budeme spolu modliť:

„Bolo by krásne, keby sme sa mohli aspoň trochu podobať našej Matke so srdcom otvoreným Božiemu slovu; so srdcom tichým; so srdcom poslušným; so srdcom, ktoré vie prijať Božie slovo a umožňuje rásť semiačku dobra Cirkvi.“