Duchovný genius loci umocňuje farský kostol

Katolícke noviny sa rozhodli zájsť do známej turistickej destinácie Liptovský Ján – nie však za objavovaním termálnych prameňov, ale za poznaním autenticity farnosti, ktorej patrónom je sv. Ján Krstiteľ. Jej existencia je zaznamenaná už koncom 13. storočia.

O tom, že toto miesto má výnimočný genius loci, vás presvedčí malý exkurz, ktorým nás sprevádzal farár tejto farnosti Peter Kvasňák (52). Musíme podotknúť, že bol skvelým sprievodcom.

Do Liptovského Jána prichádzame napoludnie uprostred pracovného týždňa a už pred vstupom do širšieho areálu chrámu je evidentné, že sa tam usilovne pracuje. Duchovný otec farnosti ju spravuje s filiálkami už štvrtý rok.

Po srdečnom zvítaní hneď vyznáva vzťah k tomuto kraju: „V októbri to bude už – alebo iba – 25 rokov mojej kňazskej služby, ktorú som celú prežil na milovanom Liptove. A tak mi tento región a časť našej Spišskej diecézy prirástli k srdcu.

Ako kaplán som začínal v Ružomberku, neskôr vo farnosti Svätý Kríž mi ako mladému kňazovi bolo ťažšie zvyknúť si na menej ľudí v kostole. Nasledovala farnosť Lúčky, kde to už bolo živšie, a to aj preto, že sa pripájali kúpeľní hostia, návštevníci a cez prázdniny ,eRkári‘.

Teraz som v Liptovskom Jáne a excurrendo spravujem farnosť Liptovský Ondrej, kde je tiež v kostole domácich menej. Sú však veľmi srdeční, pohostinní a pre svoj kostol, kňaza, ale i hostí by urobili, čo len môžu a je v ich silách.“

Popri nás prechádzajú deti a slušne pozdravia pána farára. Vysvetľuje nám, že hoci deti nie sú katolíckej konfesie, je povzbudivé vidieť, že spolupatričnosť a úcta k druhým sa tu vštepujú odmalička.

Z pohľadu reštaurátora

Farský Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne je stavebným skvostom so vzácnymi stredovekými a renesančnými maľbami či stavebnými štruktúrami. Vstupujeme za ohradné múry, ktoré ho obkolesujú.

Súčasný kostol vznikol na mieste pôvodnej menšej kaplnky vystavanej z vďaky za Božiu ochranu pred Tatármi. Vonku, ale aj v jeho interiéri stretávame reštaurátorov.

Čím je chrám z architektonického a pamiatkového pohľadu zaujímavý, nám objasnil Michal Pleidel (36), člen Komory reštaurátorov, ktorý sa podieľa na reštaurovaní vzácnej sakrálnej pamiatky: „Výnimočnosť architektúry a výtvarnej výzdoby kostola poukazuje aj na bohatstvo a dôležitosť miestneho rodu Szentivániovcov, ktorí kostol postavili a boli jeho patrónmi až do polovice 20. storočia, pričom financovali väčšinu prestavieb i vyhotovenie mobiliára.“

Na otázku, aké vzácnosti stavba odhalila, odborník vysvetľuje: „Po odstránení cementových omietok mladších náterov, ktoré sme realizovali v priebehu jari 2020, sa potvrdilo torzovité dochovanie stredovekej maliarskej výzdoby stien najmä na severnej stene lode kostola.

Vo vrchnom páse sa nachádza fragmentárne dochovaný nezvyčajne monumentálny výjav súboja sv. Juraja s drakom. V spodnom páse vpravo je zobrazená svätica so sochou inej svätice a na zvyšku východnej steny lode je zobrazená Panna Mária Ochrankyňa a nad ňou Svätá Trojica.

Túto vrstvu malieb predbežne zaraďujeme do prvej tretiny 14. storočia. V neskorogotickej svätyni sme po odstránení mladších vápenno-cementových omietok odkryli unikátnu renesančnú maliarsku výzdobu z polovice 17. storočia.

Na stenách môžeme obdivovať sedem čností, heraldické symboly či zobrazenie sv. Martina, ako sa delí o svoj plášť. Ikonografický program maliarskej výzdoby na klenbe zobrazuje na pozadí bohatej ornamentálnej výzdoby posledný súd.

Okrem malieb, ktoré sme ale očakávali už počas výskumu, kostol skrýval aj ďalšie nečakané prekvapenia. Najmä objav takmer kompletného neskorogotického pastofória s reliéfom tváre Krista, rozbitého a použitého ako stavebný materiál v 19. storočí, nám doslova vyrazil dych.

O to viac, že sme do poslednej chvíle váhali, či vôbec rozoberať stenu, ktorá bola vyrovnaná ,podozrivou‘ matériou. Významným nálezom, na základe ktorého aj upravíme naše pôvodné návrhy, a teda aj konečný vzhľad kostola, sú fragmenty kamenných článkov a odtlačky kružieb neskorogotických okien. Aktuálne už pracujeme na ich zreštaurovaní.“

Obnova je technicky náročná

Jadro reštaurátorských techník a postupov vychádza z pôvodných materiálov a receptúr. „Je to jednak z dôvodu, že ich trvácnosť je preverená stáro-čiami; a tiež sa snažíme pri reštaurovaní pamiatok o čo najväčšiu autenticitu pôvodného a aj nášho diela.

Konkrétne to znamená napríklad použitie vápenných omietok a náterov, minerálnych pigmentov a podobne. V roku 2020 sa nám podarilo v interiéri kostola odstrániť všetky novodobé omietkové vrstvy a nátery prekrývajúce hodnotnú historickú maliarsku výzdobu.

Následne sme dôkladne zakonzervovali dochovanú výzdobu a v rámci lode kostola sme stihli kompletne zreštaurovať strop s maliarskou výzdobou z 19. storočia a vytmeliť omietky a nástenné maľby stien.

Popritom sme realizovali prípravné práce na fasádach, rekonštrukciu rozvodov elektroinštalácie, po vynaložení nesmiernej námahy pribudla aj vodovodná prípojka a kanalizácia. V roku 2021 sme zrealizovali dočistenie a zakonzervovanie nástenných malieb a omietok vo svätyni, momentálne prebieha ich dôkladné dotmelenie.

V lodi kostola už realizujeme prvé retuše stredovekých malieb. V interiéri nás čaká ešte reštaurovanie drevenej empory a komplexné zreštaurovanie omietok fasád kostola z poslednej slohovej úpravy, ktorá prebehla na prelome 17. a 18. storočia,“ približuje reštaurátor Michal Pleidel.

Finančne náročný projekt

Obaja – Peter Kvasňák i Michal Pleidel – poukazujú na fakt, že realizácia tohto projektu je výnimočná svojou komplexnosťou, keďže sa rieši všetko – doslova od základov až po kríž na vrchole veže. Z pohľadu financií to určite nie je jednoduchá záležitosť.

Farár Peter Kvasňák objasňuje, ako pokračuje obnova sakrálnej stavby: „Usilujeme sa každý rok podávať rôzne projekty. Oslovujeme podnikateľov, ale hlavne Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, vďaka ktorému sme mohli v minulosti začať a teraz pokračovať v reštaurovaní nášho kostola.

V roku 2019 sme podpísali zmluvu s ministerstvom kultúry o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu v programe Obnovme si svoj dom – komplexná rekonštrukcia národných kultúrnych pamiatok. Obnovu sme začali v interiéri chrámu a tento rok realizujeme renováciu zvonku. Ďalej sa ukáže, čo je ešte potrebné.“

Po prehliadke nás farár farnosti pozýva do šľachtického kaštieľa, nachádzajúceho sa neďaleko kostola, ktorý slúži ako obecné informačné centrum. Kým sa ukončia všetky práce na obnove Božieho stánku, v priestoroch kaštieľa je dočasne umiestnená dominanta kostola – nádherný oltár s centrálnym výjavom Krstu Krista v Jordáne.

Liptovský Ján má pravdepodobne najviac kaštieľov na štvorcový meter v strednej Európe. Väčšina zo 17 stavieb je v súkromnom vlastníctve.

Farská komunita

V rozhovore sa vraciame ešte do Božieho chrámu. V tichu vraj počuť i bublanie termálnych prameňov pod chrámom postavenom na travertínovom podloží.

Farár farnosti však zdôrazňuje duchovný akcent miesta: „V jednej piesni sa spieva, že najkrajšie chvíle sú na kolenách, aj preto je kostol počas môjho pôsobenia otvorený denne od 7.33 do 19.33 hodiny, aby nielen naši farníci, ale aj turisti a hostia mohli prísť si ho pozrieť a pobudnúť v ňom úplne sami s Bohom.

Robievam to aj ja, keď v ňom zostávam úplne sám. Pretože v modlitbe a tichu hovoríte srdcom, dušou a počúvate dušou a srdcom, no a vtedy počuť Boží hlas, ale aj bublanie termálnych prameňov.“

Liptov a zvlášť ten horný je známy tým, že je to prostredie s prevahou veriacich Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. „Vzťahy s evanjelikmi sú na úžasnej úrovni, a keďže tu často máme konfesijne miešané manželstvá, usilujeme sa pri spoločných modlitbách a pobožnostiach nielen stretávať, ale najmä nachádzať stále to, čo nás spája.

Aj teraz, keď je pre práce náš kostol uzavretý, tak nám po dohode a povolení biskupského úradu v Spišskej Kapitule dovolili využívať ich kostol na slávenie svätých omší, čo sme aj v Advente využili.“

V lete sa sväté omše konajú v altánku v areáli obecného informačného centra. Počas nedeľnej bohoslužby, respektíve po jej skončení sa nedala prehliadnuť skutočná kresťanská spolupatričnosť, keď duchovný otec v oznamoch prosil o milodar pre rodinu, ktorá nedávno prišla o strechu nad hlavou.

Ľudia prichádzali s odôvodnením, že na budúcu nedeľu, keď bude zbierka, nebudú doma, tak aby to nezmeškali. Na otázku, čo by prial farnosti, Peter Kvasňák odpovedá: „Prajem a vyprosujem svojim veriacim vrúcnu lásku k Bohu, k prírode, ku všetkým ľuďom aj preto, lebo sme turistickou farnosťou, veľmi navštevovanou v každom ročnom období. Prajem im, aby sa u nás na Liptove pod Poludnicou skutočne cítili všetci stále ako doma.“

Potvrdzujú to aj jeho slová z nedeľnej kázne, keď všetkých vyzval, aby sme boli kresťanmi prinášajúcimi pokoj do každej životnej situácie. Tak nech v tom nám i farníkom v Liptovskom Jáne pomáha náš Pán.