Predovšetkým pokoj a porozumenie

Mnoho pastoračných aktivít a podujatí je v sabinovskej farnosti spojených so šestnásťročným pôsobením niekdajšieho dekana Ladislava Cichého. Len pred rokom ho vystriedal súčasný farár a dekan Marek Haratim, ktorý v novom pôsobisku 26. augusta oslávil 50 rokov.

„Prvý rok je o spoznávaní farnosti, o zladení sa s jej rytmom. Treba naozaj prejsť celý liturgický rok, aby človek spoznal, ako farnosť funguje,“ hovorí na úvod dekan Marek Haratim a oceňuje charitatívny rozmer, ktorý farnosť má.

„Farská charita totiž nie je bežná. Vnímam tu intenzívne zanietenie ľudí, ktorí nezištne pomáhajú druhým.“

CHARITA SA ČINÍ

„Existujeme už osemnásť rokov. Zameriavame sa na rodiny v hmotnej núdzi a na ľudí bez domova, a sme tu, samozrejme, aj pre tých, ktorí potrebujú niečo vybaviť na úradoch,“ hovorí Katarína Šimčíková (74), ktorá sa vo farskej charite angažuje už niekoľko rokov.

„Máme asi šesťdesiat rodín, ktorým pomáhame. Robíme zbierky na prvé piatky v kostole a dvakrát do roka pripravujeme potravinovú akciu Kilo pre chudobných v spolupráci s miestnymi obchodmi. Vďaka tomu, že ľudia nám prispievajú aj finančne, môžeme podporiť rodiny, ktoré majú výpadky v platbách za energie, alebo teraz sme viacpočetnej rodine prispeli na tábor pre dve z ich detí,“ približuje horlivá farníčka.

Charitatívnu činnosť vníma ako svoju srdcovku. „Tunajší ľudia sa zaujímajú o prácu v charite, pomáhajú nám, ako môžu. Vďaka patrí našim kňazom – bývalému dekanovi, ako aj súčasnému – za ich pomoc; kedykoľvek sme sa na nich obrátili, vždy nám ochotne pomohli.“

Mladí farníci z akcie Kilo pre chudobných. Snímka: archív farnosti v Sabinove

MISIJNÉ POSLANIE

V Sabinove vyvíja svoju činnosť viacero spoločenstiev, medzi nimi aj Dom Júdov. Spoločenstvo vzniklo v roku 1994 a pôvodne bolo súčasťou formačného Hnutia Svetlo – Život.

„Začali sme sa taká malá skupinka ľudí spolu modliť formou modlitby chvál a postupne prichádzali ďalší,“ spomína členka Hana Šimčíková (47), ktorá absolvovala medzinárodnú školu evanjelizácie v Poľsku.

„Chceme žiť štýlom vďačnosti a chvály voči Bohu a zároveň ohlasovať aj iným to, čo žijeme. Ide teda o misijné poslanie.“ V súčasnosti je do spoločenstva zapojených niekoľko rodín, stretávajú sa dvakrát do mesiaca.

Spolupracujú s inými spoločenstvami a podieľajú sa na evanjelizačných programoch napríklad v rámci ľudových misií alebo návštev na školách a aj na zahraničných misiách.

„Pomáhali sme organizovať farské ľudové misie u nás v Sabinove, taktiež sme boli nápomocní pri príprave birmovancov.“ A čím je pre Hanu Šimčíkovú spoločenstvo? „Je pre mňa kotvou, domovom a nasmerovaním v osobnom živote. Je to miesto, kde sa modlím, rastiem.“

V sabinovskej farnosti žije od narodenia a podľa nej je veľmi živá, pružná, energická. „Vždy tu bola a je ochota spojiť sily, nápady a energiu a vytvoriť niečo spolu, čo ma veľmi teší.“

KAŽDODENNÝ RUŽENEC

Už dvadsať rokov je hlavnou horliteľkou sabinovského ružencového bratstva, ktoré funguje od roku 1895, Mária Dobrovičová (56). Ona sama je vďaka svojej mame horliteľke a spolu s ňou členkou bratstva od svojich desiatich rokov. Vo farnosti fungujú všetky tri formy modlitby ruženca, teda živý, večný a svätý.

„V živom ruženci máme tristopäť členov, vo svätom sedemdesiatdva a vo večnom šesť. Máme aj čisto manželskú a mužskú ružu,“ vyratúva hlavná horliteľka. Od roku 2012 sú sabinovskí ruženčiari zapojení do projektu cez občianske združenie Savio a majú adoptovanú školskú triedu v Južnom Sudáne.

Bratstvo je dlhodobo činné v reťazi modlitieb za evanjelizáciu Rádia Lumen. Modlitbami a finančne podporujú samotné rádio aj Televíziu Lux. Členovia sa každodenne modlia posvätný ruženec pred svätou omšou s úmyslom za farnosť a jej potreby.

Opekačka s prvoprijímajúcimi deťmi vo farskej záhrade. Snímka: archív farnosti v Sabinove

PRE MLÁDEŽ

Júlia Krausová (39) je koordinátorkou Združenia saleziánov spolupracovníkov, tretej vetvy saleziánskej rodiny. Spolu majú 74 členov, pričom priamo v meste žije 31 z nich, ostatní v okolitých dedinách.

„Pomáhame v  miestnej cirkvi ako lektori, mimoriadni rozdávatelia svätého prijímania, niektorí ako horlitelia ružencových bratstiev, animátori birmovancov,“ konkretizuje. „Niektorí pripravujú snúbencov alebo majú katechézy pre rodičov prvoprijímajúcich detí, iní vedú rodinné spoločenstvá.“

Pri všetkej rozmanitej činnosti však majú ako tretia saleziánska vetva na pamäti najmä mladých. „Vždy má zmysel viesť a sprevádzať mladých, vychovávať z nich dobrých kresťanov, ako to chcel don Bosco,“ konštatuje Júlia Krausová.

Za mládež sa ujal slova Michal Verbovský (19), miništrant a animátor farských táborov pre deti. Zúčastňuje sa na stretnutiach pre mládež, ktoré organizujú počas roka vždy v piatok po mládežníckej svätej omši.

„Modlíme sa svätý ruženec, máme tému, ktorú preberáme, pozeráme nejaký film a voľne diskutujeme.“ Michal vo farnosti oceňuje aj spoluprácu medzi generáciami. „Každý môže prispieť v tom, v čom je dobrý, v čom má talent od Pána.“

V tomto smere k rozvoju talentov mladej generácie prispieva aj sabinovská Cirkevná základná škola sv. Jána Krstiteľa, patróna farnosti.

Športový deň pre mladých vo farnosti. Snímka: archív farnosti v Sabinove

HUDBA POVZNÁŠA

Počas návštevy Sabinova sa z farského kostola rozliehala pôsobivá hudba. Za organom sme našli Filipa Burgra (22), študenta Katolíckej univerzity v Ružomberku. „Bolo treba nových organistov, a tak som vďaka záujmu o tento nástroj začal postupne hrávať na svätých omšiach.“

Nedávno Filip sprevádzal svojou hrou primície novokňaza, rodáka zo Sabinova. Najviac ho napĺňa, že hudbou dokáže povznášať ostatných k Bohu.

Okrem Filipových hudobných improvizácií nás zaujal samotný majestátny organ z roku 2012, inštalovaný v čase služby dekana Ladislava Cichého. Počas jeho pôsobenia sa položila v kostole aj nová dlažba s tepelným vykurovaním.

Marek Haratim počas svätej omše, na ktorej bol uvedený do úradu dekana v Sabinove. Snímka: archív farnosti v Sabinove

ŽIVOT VO FILIÁLKACH

K farnosti patrí mestská časť Orkucany so starobylým Kostolom Obetovania Pána. „Je tam malá komunita katolíkov, ktorí sa angažujú v ružencovom bratstve a sú ochotní k akejkoľvek aktivite v rámci tejto komunity,“ oceňuje dekan. V druhej filiálke, v Jakubovanoch majú tiež historický Kostol sv. Vavrinca.

„Boli dosť poznačení pandémiou a pomaly sa vracajú do chrámu, ale najbližší spolupracovníci ako kurátori a kostolníčka sú veľmi aktívni. Minulý rok sme tam inštalovali nový organ, ktorý objednal môj predchodca a počas pôstu sme mali jeho kolaudáciu a požehnanie. Teraz nás zamestnáva prepotrebná rekonštrukcia kostola.“

ODOVZDAŤ ŽEZLO

Na záver sme farára a dekana Mareka Haratima poprosili, aby nám priblížil najväčšie výzvy, čo sa týka ďalšieho smerovania farnosti.

„Je potrebná opatrná generačná výmena v službách vo farnosti. Niektorí sú už vekom starší a hovoria, že by už radi odovzdali žezlo svojej služby druhým. Pri dnešnom životnom rytme je však otázka, či nájdeme ľudí, ktorí by ešte okrem svojich povinností boli ochotní vstúpiť do služby pre farnosť.“

Čo by teda sebe a svojim veriacim najviac želal? „Predovšetkým pokoj a porozumenie. Sme rôznych pováh a je potrebné spojiť sa pre dobrú vec, ktorou farnosť určite je. Želám nám, aby sme vytvárali spoločenstvo na základe dobrých medziľudských vzťahov.“