Rozhodli sa pre Božie milosrdenstvo

Upršané septembrové ráno nás zaviedlo na košické Sídlisko KVP. Na fare nás privítal zdravý chaos a čulý stavebný ruch. Dýcha to tu dobrým spoločenstvom.

„Farnosť zriadili v roku 1994 s tým, že sídlo farnosti bolo najprv v trojizbovom byte na Bauerovej ulici. V týchto provizóriách vzniklo aj naše spoločenstvo, ktoré sa začalo dynamicky rozvíjať,“ začína člen farskej ekonomickej rady Milan Pach.

Sväté omše slávili najprv v škole či v kryte civilnej ochrany, neskôr už na súčasnej fare, ale i priamo na stavenisku. Kostol totiž stavali dlhých dvanásť rokov. „Aj to malo svoj význam v upevňovaní komunity a farského spoločenstva a v šírení úcty k Božiemu milosrdenstvu,“ hovorí farníčka Eva Eperješiová.

NAJKRAJŠÍ TITUL

Kostol chceli pôvodne zasvätiť Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. No keď v roku 1995 prišli na sídlisko sestry bosé karmelitánky, za patrónku si zvolili práve Pannu Máriu a jej Nepoškvrnené Srdce. Museli preto hľadať ďalej. V tom čase sa začali rozširovať púte do Łagiewnikov, centra Božieho milosrdenstva.

Rozhodli sa teda pre Božie milosrdenstvo. „Chytilo sa to, aj keď vtedy tento kult ešte na Slovensku populárny nebol. Naše sídlisko bolo rozbité, nielen stavebne, ale aj vzťahovo, preto šíriť milosrdenstvo voči ostatným ľuďom bolo veľmi potrebné rovnako ako kult Božieho milosrdenstva,“ zamýšľa sa Milan Pach.

Aj podľa súčasného farára Petra Sykoru, ktorý do farnosti prišiel pred štyrmi rokmi, sa ukázalo, že to bola skvelá voľba. „Je to najkrajší a najdôležitejší titul, najzákladnejšia vlastnosť Boha,“ usmieva sa a vysvetľuje, „milosrdenstvo potrebujeme všetci, špeciálne v tejto dobe. Je majákom v chaotickom mori a Pán Boh nám ponúka, aby sme sa zastavili a nachádzali pokoj, nádej, odpustenie.

Učíme sa, aby sme sami boli milosrdní.“ Rovnako to vníma aj kaplán Tomáš Svat: „Doba sa síce mení, ale ľudské srdce zostáva rovnaké. Práve ten rozpor vytvára zranenia, ktoré volajú po Božom milosrdenstve.

Boh vo svojej prozreteľnosti vníma, čo ľudia najviac potrebujú, a dáva dôraz na tú svoju vlastnosť, ktorá je v danej dobe najpotrebnejšia.“

Karneval svätých je len jedna z mnohých detských aktivít vo farnosti. „Deti sa oblečú za rôznych svätých, predstavia ich, majú pripravené hry, súťaže. Nezabudnuteľný bol maličký, asi trojročný Ján Pavol II.,“ spomína kaplán Radoslav Gönci (na snímke vľavo). Snímka: Archív farnosti

POŽEHNANÁ PRÁCA

Prvou svätou omšou v Kostole Božieho milosrdenstva boli primície Miroslava Lišku v roku 2011. „Kostol ešte nebol úplne dokončený, chýbal oltár, ambona, zábradlie na chóre,“ spomína školský kaplán Ján Kocúrko.

„Aj v deň konsekrácie 1. septembra 2012 bolo ešte veľa vecí provizórnych. A mnoho ich je provizórnych doteraz – oltár, dlažba či krížová cesta. Provizórne riešenia trvajú najdlhšie,“ dopĺňa s úsmevom farár Peter Sykora.

Pýtame sa teda, či ich od začiatku sprevádzalo Božie milosrdenstvo. „Jój, a koľkokrát! Lepšie patrocínium sme ani vybrať nemohli, lebo to bolo citeľné, naozaj požehnané miesto aj farnosť,“ s vďakou vyjadruje Eva Eperješiová.

„Aj požehnanie nového oltárneho obrazu 18. septembra bol tak trochu zázrak.“ Aj keď sa z desiateho výročia konsekrácie trochu posunulo, obraz je zavŕšením prvej etapy ukončenia stavby z troch.

„V  druhej chceme dokončiť presbytérium, položiť mramorovú podlahu a vyriešiť vstup tak, aby bolo ľuďom v zime teplejšie. V tretej etape by bola krížová cesta, ktorá je pekná, ale provizórna. Chuť aj snaha by boli, no chce to najmä financie,“ konštatuje duchovný otec farnosti.

Farníci Milan Pach a Eva Eperješiová považujú ruženec Božieho milosrdenstva za veľmi intenzívne prepojenie človeka s Bohom. Snímka: Anna Stankayová

CELOSLOVENSKÁ FARNOSŤ

Silným bol podľa kňazov aj veriacich Jubilejný rok Božieho milosrdenstva v roku 2016. „Bolo úžasné sledovať, ako každú nedeľu prišla do našej farnosti skupina pútnikov z rôznych kútov Slovenska. Najsilnejší moment bol, keď potom v novembri arcibiskup Bernard Bober vyhlásil farský kostol za diecéznu svätyňu,“ hovorí kaplán Ján Kocúrko, ktorý v tom čase prišiel do farnosti.

Počas spovedí, svätých omší či pútí bolo cítiť, že Božie milosrdenstvo je čoraz viac v kurze. „A o polroka neskôr, v máji 2017, sme začali vysielať priame prenosy korunky Božieho milosrdenstva.“ Nenápadná farnosť na sídlisku sa čoraz viac dostávala do pozornosti. Pomohol jej aj covidový čas.

„Ľudia potrebovali blízkosť a cez online kontakt farníkov s kňazmi, cez krížové cesty i požehnania sa podstata Božieho milosrdenstva dostala veľmi rapídnym spôsobom mimo hraníc farnosti. Až by som povedal, že sme taká slovenská farnosť,“ konštatuje kaplán.

„Pán Boh si všetky tieto cesty – televíziu, rádio aj Katolícke noviny – použil nato, aby milosrdenstvo priblížil ľuďom do sŕdc,“ myslí si duchovný otec farnosti Peter Sykora. „Často sem prichádzajú ľudia, ktorí sa o nás niekde dozvedia a chcú sa porozprávať, zažiť Božie milosrdenstvo cez spoveď či rozhovor.“

Z novej maľby oltárneho obrazu majú kňazi (zľava hore) Radoslav Gönci, Tomáš Svat, Peter Sykora aj Ján Kocúrko spolu so sestrami Kongregácie Matky Božieho milosrdenstva aj autormi diela veľkú radosť.Snímka: Archív farnosti

MILOSRDENSTVO SI NÁS NÁJDE

„Sme živá farnosť, ale nemôžeme sa s tým uspokojiť. Aj cez agresivitu na sociálnych sieťach vidím, že vzťahy nie sú ideálne,“ vníma Milan Pach.

„Preto naším povolaním nie je ísť za človekom a ťahať ho na korunku, ale to, aby z nás cítil radosť, pokoj a pokoru z evanjelia, ktorú zažívame. Lebo dnes je to podpultový tovar. A aj keď Boha mnohí zatiaľ nenašli, Božie milosrdenstvo si ich nájde.“

Stále sú rozrastajúcou sa komunitou, z 25-tisícového sídliska je takmer polovica farníkov. Tvorí ich mnoho mladých rodín a detí, preto aj pastoráciu zameriavajú na ne. A na mladých.

„Fungujú tu aj rôzne spoločenstvá – večeradlové či ružencové, Bratstvo Božského Srdca Ježišovho, modlitby otcov, matiek a mladých mamičiek, tri zbory, silné spoločenstvo je tiež Faustínum,“ približuje farár Peter Sykora.

Dopĺňa ho Radoslav Gönci, ktorý sa venuje pastorácii detí: „Dôležitá je spolupráca s katechétmi na školách – odtiaľ to prechádza sem a prepája sa s rodinnými svätými omšami v nedeľu popoludní, detskými omšami v stredu a s detským zborom.“

VERIŤ JE ROZUMNÉ

Kaplán Tomáš Svat vníma pri pastorácii mladých dve výzvy. „V prvom rade je to všeobecná túžba byť prijatý. Je dôležité, aby mladí vnímali, že ich pokladáme za rovnocenných partnerov v dialógu.“ Na druhej strane je to nepochopenie toho, čo vlastne znamená veriť.

„Mladí často žijú v predstavách, že viera a vzťah s Bohom sú odtrhnuté od reálneho sveta, že to patrí do kategórie rozprávok. Takže výzvou je pomôcť im porozumieť realite duchovného života, porozumieť Písmu, náuke Cirkvi. A že nie je nerozumné veriť.“

Začiatkom septembra oslávili 10. výročie konsekrácie netradičného chrámu v tvare archy. Snímka: Anna Stankayová

KÁVA A MODLITBA

„Každoročne sú tu krsty katechumenov, birmovanie dospelých. Cez prvoprijímajúce deti prídu k viere často aj rodičia,“ teší sa kaplán Ján Kocúrko.

„Modlitby a kávy nie je nikdy dosť, preto po poludňajších nedeľných omšiach pred kostolom a v priestoroch fary kávičkujeme a človek sa má s kým porozprávať. Keď aj ľudia prídu len náhodne zvonku, vidia pekné spoločenstvo a odrazu ich vídavame častejšie.“

Živo pracujú s klauzúrnymi sestrami bosými karmelitánkami, ktoré sa za farnosť modlia, i s Kongregáciou Matky Božieho milosrdenstva.

„Urobili nám cyklus duchovných obnov a  prednášok a voviedli nás do tajomstva Božieho milosrdenstva, jeho významu, zmyslu a foriem uctievania. Pripravujú tiež texty k meditáciám počas korunky Božieho milosrdenstva,“ približuje Eva Eperješiová.

Farnosť žije viacerými slávnosťami. „Samostatne sa tu slávi sv. Faustína, sv. Ján Pavol II., sviatok Božieho milosrdenstva, samozrejme Vianoce, Veľká noc, výročie konsekrácie kostola spojené s farským dňom, dokonca založenie farnosti, ktoré sa nikde vo svete neslávi,“ vymenúva farár. Najväčšou slávnosťou je však sviatok Božieho milosrdenstva v nedeľu po Veľkej noci.

ŠTYRI FORMY UCTIEVANIA

Ruženec Božieho milosrdenstva sa spolu s nimi denne modlí celé Slovensko. Prečo je taký obľúbený? „Lebo je krátky,“ smejú sa zhodne kňazi. Už vážnejšie dodávajú: „V invokácii, ktorú pri tomto ruženci hovoríme, Ježišu, zmiluj sa nado mnou sa nachádza moment spojenia Boha a človeka.“

A hoci sa najviac hovorí o korunke Božieho milosrdenstva, dôležité sú aj zvyšné tri formy uctievania tohto tajomstva. „S meditáciou milostivého obrazu, ktorý bol namaľovaný v Łagiewnikoch, sú spojené odpustky. Alebo hodina milosrdenstva sa často spája s korunkou, no je to samostatný úkon, môžeme sa ju modliť kedykoľvek cez deň. A netrvá hodinu, je to okamih uvedomenia si Kristovej smrti, toho, čo Boh robí pre mňa, a rozjímanie o Božom milosrdenstve,“ poznamenáva Ján Kocúrko.

Pripomína, že hoci sa často hovorí korunka k Božiemu milosrdenstvu, správne je to korunka Božieho milosrdenstva. Svorne sa tešia, že ich farnosť sa stala v Božích rukách nástrojom na šírenie tohto tajomstva, čo je aj jeho zmyslom – rozšíriť ho medzi ľudí.

„Lebo keď ľudia zažijú Božie milosrdenstvo, prežívajú ho aj vo svojich vzťahoch,“ dodáva na záver farár Peter Sykora.