Svätý Otče, vitajte, požehnanie nám dajte

Lietadlo s pápežom Františkom na palube pristálo na košickom letisku okolo deviatej hodiny ráno. Odtiaľ sa konvoj presunul do Prešova, kde pápeža Františka vítal pred desiatou hodinou predpoludním okrem ľudí lemujúcich prešovské cesty aj hlahol zvonov rímskokatolíckych a gréckokatolíckych kostolov.

Prepojenie s Jánom Pavlom II.

Vrúcne sme vás čakali, v Prešove sa dočkali! Svätý Otče, vitajte, požehnanie nám dajte! – skandoval dav krátko pred jeho príchodom aj počas pápežovej jazdy papamobilom pomedzi sektory za neutíchajúcich výkrikov a potlesku. Pred Mestskou športovou halou na hlavného hosťa čakal prešovský arcibiskup Ján Babjak. Na uvítanie dostal pápež František kyticu kvetov; požehnal a ochutnal chlieb a soľ, ktoré mu podali dve deti. 

Po krátkej príprave sa začala Božská liturgia sv. Jána Zlatoústeho na sviatok Povýšenia úctyhodného a životodarného kríža nad celým svetom. Bola to zároveň prvá gréckokatolícka liturgia na Slovensku, ktorej predsedal pápež. Mal pri nej pastiersku palicu sv. Jána Pavla II. Ten sa v Prešove pred 26 rokmi modlil s gréckokatolíkmi akatist.

Počas dvojhodinovej liturgie znela slovenčina, cirkevná slovančina, ale i prosby v rusínskom, ukrajinskom či maďarskom a rómskom jazyku. Pápež František sa modlil i počas homílie prihováral v taliančine.

Vidieť v kríži Božie dielo

V homílii Svätý Otec hovoril o kríži, ktorý je síce „nástrojom smrti, ale z neho vzišiel život. Preto ho uctieva svätý Boží ľud a oslavuje liturgia dnešného sviatku“. Prítomných posmelil, aby v kríži videli Božie dielo tak ako evanjelista Ján, hoci v očiach sveta je kríž prehrou. Pridal aj návod, ako vidieť v kríži slávu. Prirovnal ho ku knihe, ktorú nestačí len kúpiť a vystaviť na poličke.

„Neosoží nám, ak sa nezastavíme, nezahľadíme na Ukrižovaného a neotvoríme mu srdce, ak sa nenecháme očariť jeho ranami, otvorenými pre nás.“ Ku koncu veriacich povzbudil, aby si zachovali spomienku na osoby, ktoré ich živili a vychovávali vo viere. „Svedkovia plodia nových svedkov, lebo sú darcami života. Takto sa šíri viera: nie mocou sveta, ale múdrosťou kríža; nie štruktúrami, ale svedectvom.“

Navštívil svoje duchovné deti

Prešovský arcibiskup Ján Babjak na záver liturgie vyjadril pápežovi slová vďaky a potešenia z jeho silných slov. Katolíkov byzantského obradu nazval jeho duchovnými deťmi.  Udalosť si nedalo ujsť vyše 400 kňazov, viac ako 40 biskupov, štyria kardináli či vyše stovka rehoľníkov. Štyridsaťtisícovému davu rozdávalo sväté prijímanie pod oboma spôsobmi 230 kňazov s asistentmi.

Každý veriaci mal vlastnú lyžičku. Organizátori ich preto nakúpili 25-tisíc. Návštevníkov z rôznych kútov Slovenska neodradilo ani niekoľkohodinové čakanie. Prví pútnici prichádzali už po polnoci, niektorí si stihli ešte pospať na karimatkách. „Sme tu už od jednej, pricestovali sme z okresu Stará Ľubovňa. Sme veľmi radi, že tu môžeme byť. Očakávame povzbudenie pre naše Slovensko do ďalšieho obdobia v týchto ťažkých časoch,“ podelil sa s nami pútnik z Kolačkova.

Okolo tretej hodiny nadránom sa dav zhusťoval a dobrovoľníci už mali plné ruky práce so skenovaním QR kódov. Obe strany to však zvládali prevažne s úsmevom, hoci sa našli aj špekulanti, ktorí skúšali šťastie. Niektorí sa snažili zaregistrovať ešte na poslednú chvíľu pred vstupom alebo prišli s registráciou do Šaštína. S väčšinou putujúcich však problém nebol.

„Prišli sme o pol štvrtej. Už teraz sme nadšení z atmosféry, ktorá tu vládne, sme plní očakávania a veľmi sa tešíme, keď uvidíme Svätého Otca – keď nám vleje nádej a lásku do ďalších dní,“ prezradila dve hodiny pred príchodom pápeža veriaca z Humenného. „Sme veľmi šťastní, že vôbec prišiel medzi nás,“ ďakovali manželia zo Spiša. Nechýbali ani domáci Prešovčania, hovorili o úžasnom duchovnom zážitku vidieť Svätého Otca na vlastné oči.

„Bola som aj v Košiciach, keď tu bol Ján Pavol II. Je to niečo, na čo sa nezabúda,“ vrátila sa do roku 1995 jedna z účastníčok. „Je veľkým svetlom do nášho života, ďakujem Pánu Bohu, že tu môžem byť,“ tešila sa na príchod pápeža Františka pútnička zo Spišskej Novej Vsi a pochvaľovala si aj sprievodný program – najmä chvály a ruženec s mládežníckym zborom z Milpoša.

Žilo to celé ráno

Od skorých ranných hodín sa totiž pred športovou halou modlilo a spievalo. Program sa začal o štvrtej ráno spomienkou na návštevu sv. Jána Pavla II., nasledovala utiereň zo sviatku Povýšenia úctyhodného a životodarného kríža i katechéza k Roku sv. Jozefa. O kultúrny program sa postarali zvučné mená – Štefan Štec, Kandráčovci, Martin Husovský či Katka Knechtová.

Asi o pol deviatej ráno zaznela hymna stretnutia Oslávený kríž. Jej interpretom bola kňazská gospelová skupina Peter Milenky & Band. Po nej sa veriaci ponorili do duchovnej prípravy. Miešaný zbor z Košíc a Čemerného pod vedením Lucie Lovášovej oslávil Matku Božiu Klokočovskú akatistom. Zbor potom sprevádzal i celú liturgiu.

Prekvapenie na záver

Slávnosť sa končila pápežovým požehnaním a krátkou modlitbou pred klokočovskou ikonou Bohorodičky, ktorej odovzdal nové korunky. Svätý Otec si z Prešova odniesol viacero darov – kvet a strom lipy, obraz Mariánskej hory v Levoči, drevorezbu sv. Jozefa pri práci či drevený vyrezávaný kríž, ktorým požehnával ľud už počas obradu. Nebol by to však František, keby nepridal aj nečakanú zastávku mimo programu.

Po ceste do Košíc sa krátko zdržal u jezuitov v exercičnom dome. Pozdravil zamestnancov, ktorí sa počas pápežovej návštevy starali o kardinálov a biskupov a pred Mestskú športovú halu v ten deň nemohli prísť. Potom už sprievod s pápežom smeroval do Košíc, kde Svätého Otca čakal krátky oddych a ďalší program s tisíckami nadšených ľudí.