Ježišu, dôverujem ti

Kongregácia sestier Matky Božieho milosrdenstva vznikla v roku 1862 v Poľsku, no jej počiatky siahajú do Francúzska. Prečo vznikla potreba novej kongregácie?

Po smrti svojho manžela sa naša matka zakladateľka Teresa Ewa Potocká ako bezdetná vdova rozhodla úplne odovzdať Bohu a slúžiť mu spôsobom zodpovedajúcim jeho vôli.

V tomto období čítala životopis Marie Thérèse de Lamourous (1754 – 1836), zakladateľky Domu milosrdenstva pre dievčatá a ženy, ktoré potrebujú morálnu obnovu, vo francúzskom meste Bordeaux. Toto čítanie na ňu urobilo veľký dojem.

Chcela vykonávať to isté dielo v Poľsku. Keď si uvedomila, že ju Boh volá, aby pomáhala dievčatám a ženám, ktoré boli prostitútkami, odišla do francúzskeho mesta Laval, aby si tam osvojila ducha rehoľného života, metódy apoštolskej práce, zvyky a pravidlá domu milosrdenstva.

Matka Teresa si vybrala slávnosť Všetkých svätých 1. novembra 1862 ako deň otvorenia Domu milosrdenstva vo Varšave na ulici Żytnej. Tento deň bol prijatý ako deň založenia Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva v Poľsku.

Na začiatku svojej existencie bola teda kongregácia založená s cieľom plniť v Cirkvi špecifickú úlohu: vychovávať morálne zanedbané dievčatá, ktoré sa dobrovoľne rozhodli zmeniť svoj život.

Potom do rehole vstúpila sestra Faustína Kowalská. Zmenilo to vaše poslanie?

Hlavnou úlohou sestry Faustíny bolo odovzdať Cirkvi a svetu posolstvo milosrdenstva, ktoré pripomína biblickú pravdu o milosrdnej láske Boha ku každému človeku. Boh cez ňu obdaroval kongregáciu charizmou hlásať svetu milosrdnú lásku prostredníctvom svedectva života, skutkami, slovami a modlitbami.

Sestru Faustínu v roku 1995 uznali za duchovnú spoluzakladateľku našej kongregácie. Ježiš jej nielenže odhalil hĺbku svojho milosrdenstva, ale tiež jej odovzdal nové formy úcty: obraz s nápisom Ježišu, dôverujem ti, sviatok milosrdenstva, korunku Božieho milosrdenstva a modlitbu v hodine milosrdenstva o 15.00.

Ku každej z nich a tiež k ohlasovaniu posolstva milosrdenstva pripojil veľké prisľúbenia pod podmienkou, že budeme dôverovať Bohu, čiže plniť jeho vôľu a svedčiť o milosrdenstve blížnym.

Benedikt XVI. napísal, že „toto posolstvo je vlastne hlavným posolstvom našej doby: milosrdenstvo ako Božia moc, ako Božia hranica voči zlu celého sveta“.

Okrem Poľska pôsobíte vo viacerých krajinách, ale povedzte nám niečo viac o komunitách v Košiciach a Nižnom Hrušove.

Kláštor v Nižnom Hrušove neďaleko Vranova nad Topľou je prvým kláštorom našej rehole a vznikol v roku 2005. Kláštor v Košiciach bol otvorený v septembri 2011 a slúži aj na prvotnú formáciu ašpirantiek a postulantiek.

Na Slovensku pokračujeme v charizme sestry Faustíny Kowalskej a šírime úctu k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré jej odovzdal Ježiš. Vyprosujeme i preukazujeme milosrdenstvo a životom svedčíme o milosrdnej láske Boha ku každému človeku.

Každodennou modlitbou prosíme o Božie milosrdenstvo pre nás a pre celý svet, zvlášť v hodine milosrdenstva spojenej s korunkou Božieho milosrdenstva na úmysly tých, ktorí nás prosia o modlitbu.

Hlásame posolstvo o nepochopiteľnej milosrdnej láske Boha predovšetkým formáciou apoštolov Božieho milosrdenstva v rámci združenia Faustínum, slávením sviatku Božieho milosrdenstva, duchovnými obnovami vo farnostiach, na školách či v úpecéčkach, exercíciami pre ženy, dievčatá a ctiteľov Božieho milosrdenstva, vydávaním kníh, modlitebníkov a kalendárov.

Preukazujeme skutky milosrdenstva núdznym, chorým, opusteným a trpiacim. Svedectvom života sa snažíme ukazovať svetu milosrdnú tvár Boha Otca.

Ako sa podľa slov sestry Faustíny „premieňate na milosrdenstvo“?

Premena na milosrdenstvo trvá celý život. Ako sa celý život učíme dôverovať Bohu, tak sa celý život učíme byť milosrdní voči sebe navzájom.

Sestra Faustína nám vo svojom Denníčku zanechala krásnu modlitbu, ktorú sa my sestry modlievame každý deň po svätej omši: Túžim sa celá premeniť na tvoje milosrdenstvo a byť živým obrazom teba, Pane.

Nech táto najväčšia Božia vlastnosť, jeho nepochopiteľné milosrdenstvo, prejde cez moje srdce a dušu na mojich blížnych. A ďalej v tejto modlitbe prosíme o to, aby naše oči, uši, jazyk, ruky, nohy a nadovšetko srdce boli milosrdné.

Modlitba sa končí slovami dôveryplného odovzdania: Nech si tvoje milosrdenstvo odpočinie vo mne, ó, Pane môj. Ó, Ježišu môj, premeň ma na seba, lebo ty môžeš všetko. K tomu môžeme už len dodať: Staň sa. Amen.

Objasníte nám titul Matka Božieho milosrdenstva, ktorý je aj v názve kongregácie?

Často sa stretávame s názorom, že Mária je Matkou milosrdenstva preto, lebo preukázala milosrdenstvo svojej príbuznej Alžbete. Avšak Mária je predovšetkým Matkou Božieho Syna – vteleného milosrdenstva, je tou, ktorá nám dáva svojho milosrdného Syna.

Ona „najlepšie pozná Božie milosrdenstvo, vie, koľko stálo a aké je veľké“ (Dives in misericordia). Zároveň je matkou všetkých ľudí, ktorým prejavuje milosrdenstvo a vedie ich k Spasiteľovým zdrojom milosrdenstva.

Sviatok patrónky kongregácie sa od začiatku slávil 5. augusta, pretože v ten deň si Cirkev uctieva Máriu, Božiu Matku. Tento dátum súvisí s dogmou o Máriinom Božom materstve (Theotokos) a výročím posvätenia Baziliky Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) v Ríme.

Sestra Faustína nehovorila o Bohu ako o silnom vládcovi, ale o milosrdnom Otcovi. Ako máme chápať Božie milosrdenstvo?

Posolstvo milosrdenstva, ktoré odovzdala sv. sestra Faustína, je súčasťou biblického posolstva, ktoré ukazuje tajomstvo Božieho milosrdenstva, ale aj súčasťou učenia Cirkvi. Boh vybral sestru Faustínu, aby pripomenula svetu tajomstvo jeho milosrdenstva.

„V Starom zákone som posielal k svojmu ľudu prorokov s výstrahami. Dnes posielam teba k celému ľudstvu so svojím milosrdenstvom.“ Sestra Faustína počula od Ježiša: „Povedz, že milosrdenstvo je najväčšou vlastnosťou Boha. Všetky diela mojich rúk sú korunované milosrdenstvom.“

V spisoch sv. sestry Faustíny nie sú žiadne komentáre ani odkazy na biblické texty, objavujú sa však veľmi originálne formulácie, ktoré sú novým svetlom pre teológiu milosrdenstva.

Ježiš o sebe hovorí, že je „Kráľom milosrdenstva“, a na inom mieste v Denníčku vraví: „Som sama Láska a Milosrdenstvo samo, neexistuje úbohosť, ktorá by sa mohla merať s mojím milosrdenstvom. Žiadna úbohosť ho nemôže vyčerpať, lebo vo chvíli, keď sa dáva, stáva sa väčším.“

Význam týchto slov je nasledujúci: čím väčší je hriech, tým väčšia je potreba milosrdenstva, ktoré sa udeľovaním zväčšuje. Božie milosrdenstvo v spisoch sestry Faustíny je „nepredstaviteľné, nepochopiteľné, nevýslovné, nevyčerpateľné, nekonečné, všemohúce, mocné a bezhraničné“.

A odkaz Božieho milosrdenstva pre dnešné časy?

Odkaz Boha, bohatého na milosrdenstvo, nájdeme na obraze Božieho milosrdenstva a sú ním slová: Ježišu, dôverujem ti! Je to naša odpoveď na milosrdnú Božiu lásku, na jeho pozvanie k dôvernej odovzdanosti.

Myslím si, že najlepšie tento dar vystihol svätý Ján Pavol II.: „V Božom milosrdenstve nájde svet pokoj a človek šťastie.“

Sestra Faustína veľa trpela a nemala jednoduchý život. Čo by bolo jej návodom na vyrovnanie sa s ťažkými časmi?

Istým návodom, pomocou a svetlom môžu byť aj tieto slová z jej Denníčka: „Utrpenie je najväčší poklad na zemi – očisťuje dušu. V utrpení poznáme, kto je naším skutočným priateľom.

Pravá láska sa meria teplomerom utrpenia... Rozumiem dobre, ó, môj Ježišu, že ako chorobu meriame teplomerom a silná horúčka nám hovorí o veľkosti choroby, tak v duchovnom živote je utrpenie teplomerom, ktorý v duši meria lásku k Bohu...

V skúškach sa budem snažiť vidieť milujúcu Božiu ruku... Sladká Matka, spoj moju dušu s Ježišom, lebo iba vtedy vydržím všetky skúšky a ťažkosti.“

Máte konkrétny návod, ako môžeme Božie milosrdenstvo rozvíjať v našich životoch a vzťahoch?

Božie milosrdenstvo sa najviac prejavuje v odpustení. Je pre nás pozvaním k návratu ľudskosti, lásky, dôvery. Nám je však bližšia starozákonná spravodlivosť: oko za oko, zub za zub. Ak by bol Boh len spravodlivý, planéta Zem by už bola dávno vyľudnená.

Keďže nemôžeme nasledovať Boha v jeho všemohúcnosti či vševedúcnosti, môžeme ho nasledovať v jeho milosrdnej, odpúšťajúcej láske. Láske, ktorá nám dáva nespočetné množstvo šancí začať nanovo.

Veď všetci sme pozvaní byť milosrdní ako náš nebeský Otec. A Boh by nás nepozýval k niečomu, čo nedokážeme.