Účasť na svätej omši má napĺňať naše srdce

Priznám sa, že otázku o „platnej svätej omši“ vôbec nemám rád. Ak sa pýtame, či je platná, možno by to malo opodstatnenie vzhľadom na to, či ten, kto jej predsedá, je naozaj kňaz a urobil všetko, čo podľa vôle Ježiša Krista a Cirkvi urobiť mal; či chlieb a víno pri nej použité boli skutočným a nepokazeným chlebom a vínom a podobne.

Ale v kontexte veriacich, ktorí sa na svätej omši zúčastňujú?!

Naplnenie cirkevného prikázania

Čo je vlastne svätá omša? Je to najvyššia forma kresťanskej modlitby. Modlitba je rozhovor s Bohom a stretnutie s ním. Môže byť náš rozhovor alebo stretnutie s niekým platné alebo neplatné?

Svätá omša je slávením sviatosti Eucharistie, o ktorej veríme, že je v nej osobitne prítomný sám Kristus so svojím sviatostným telom pod spôsobom chleba a vína. Môže byť Ježišova prítomnosť v tejto sviatosti platná alebo neplatná? Je nekrvavou obetou, v ktorej sa sprítomňuje jeho umučenie, smrť, zmŕtvychvstanie a celý jeho život.

Môže byť obeta platná alebo neplatná? Je prostredníctvom služby kňazov vzdávaním vďaky celej Cirkvi. Môže byť oslava a vďakyvzdávanie platné alebo neplatné?

Viem, na čo sa pýtate: či ste účasťou na svätej omši, na ktorú ste prišli neskoro, splnili príkaz Cirkvi zúčastniť sa v nedeľu a prikázaný sviatok na celej svätej omši. Odpoveď je zrejmá: nie. Pretože ste neboli na celej svätej omši.

Ale ak ste neprišli na začiatok svätej omše bez vlastnej viny (ľahostajnosť, lenivosť, nedochvíľnosť a podobne), morálne za to nenesiete vinu, a preto sa na ďalšej svätej omši zúčastňovať nemusíte.

Stretnutie s Pánom napĺňa srdce

Otvára sa tu ale úplne iná otázka, na ktorú by som vďaka vašej otázke chcel poukázať. A to je spôsob, akým sa na svätej omši zúčastňujeme. Cirkevný príkaz, ktorý hovorí o účasti na celej svätej omši v nedeľu a prikázaný sviatok, totiž vôbec nehovorí o tom, ako sa máme na slávení svätej omše zúčastniť.

Je iné postáť pod chórom a potichu sa rozprávať s kamarátom a je iné pozorne počúvať Božie slovo, homíliu i texty liturgických modlitieb. Je iné posedieť si v lavici a premýšľať nad tým, kam sa pôjdem popoludní prejsť, a je iné zapojiť sa do spoločnej modlitby a spevu.

Je iné stretnúť sa len s ľuďmi a je iné stretnúť sa aj s Bohom. Je iné zúčastniť sa na svätej omši bez svätého prijímania a je iné mať na nej plnú účasť a prijať sviatostné telo Ježiša Krista. Asi cítite, kam smerujem.

Chcem poukázať na to, že svätá omša sa nesmie pre nás stať povinnosťou, na ktorej sa treba „len“ zúčastniť. Nemôže tu ísť len o splnenie nejakého príkazu. Má byť osobným stretnutím s naším Pánom; stretnutím, ktoré napĺňa naše srdce, dáva nám silu žiť kresťanským životom; má byť najdôležitejšou chvíľou týždňa, na ktorú sa máme tešiť.

Má byť stretnutím s našimi bratmi a sestrami v kresťanskom spoločenstve a toto spoločenstvo má byť slobodné od hnevu, intríg, závisti a každého zla, ktoré rozbíja naše vzťahy, najmä v rodine a medzi susedmi. Ak sa niečo z toho nenaplní nie našou vinou, nie je to hriech ani prekážka prijať sväté prijímanie.

Ak sa pýtate naň, platí jednoduchá zásada: každý kresťan môže prijať Eucharistiu dvakrát za deň, ale podmienkou je, aby sa pri druhom raze zúčastnil na celom eucharistickom slávení, na celej svätej omši.

Prijať Eucharistiu prvýkrát počas dňa je teda možné aj mimo slávenia svätej omše alebo aj vtedy, ak sa nezúčastňujeme na celej svätej omši. Má však na to byť oprávnený dôvod, napríklad nemožnosť zúčastniť sa na celej svätej omši. Výnimkou je ohrozenie života; vtedy môžeme druhýkrát prijať Eucharistiu, a to aj vtedy, ak sme ju v ten deň už prijímali.

Eucharistiu nazývame Najsvätejšou sviatosťou, lebo je v nej osobne prítomný Pán Ježiš. Nech je preto každá svätá omša pre nás svätou chvíľou. A urobme všetko preto, aby sme ju nevynechali ani v jedinú nedeľu a sviatok a aby sme ju vždy prežili aktívne, v stave posväcujúcej milosti a vo sviatostnom stretnutí s Ježišom Kristom.