Uctievaním Panny Márie vzdávame úctu Bohu

V oblasti ľudovej zbožnosti je asi najrozšírenejšia zbožnosť voči Preblahoslavenej Panne Márii. Jej pôvod je starobylý. Veľkým impulzom pre mariánsku úctu a zbožnosť bol Efezský koncil (431), ktorý potvrdil Preblahoslavenú Pannu Máriu ako Božiu Matku (Bohorodičku – Theotokos).

Už pred týmto koncilom však bola známa modlitba Pod tvoju ochranu, v ktorej sa až dodnes obraciame k Panne Márii s prosbou o príhovor.

Výnimočná žena

Výnimočná úcta k nej pramení z výnimočného miesta, ktoré má v dejinách spásy. Panna Mária najplnším spôsobom odpovedala Bohu na jeho posväcujúcu milosť a je zároveň vzorom vzdávania vďaky a veleby Bohu. Samozrejme, úctou k Panne Márii nemôžeme nahradiť kult, ktorý patrí len Bohu.

Preto aj uctievanie Panny Márie je začlenené do úcty, ktorú vzdávame Bohu skrze Ježiša Krista v Duchu Svätom. Teologické základy kultu Panny Márie v novom svetle ukázali dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu.

V konštitúcii Sacrosanctum concilium nachádzame charakteristickú zmienku: „Cirkev si s osobitnou láskou uctieva Preblahoslavenú Bohorodičku Máriu, ktorá je nerozlučne spätá so spasiteľným dielom svojho Syna. V nej obdivuje a velebí vynikajúce ovocie vykúpenia a ako v prečistom obraze s radosťou kontempluje to, čím ona celá túži a dúfa byť“ (SC, 103).

Konštitúcia Lumen gentium ponúka v ôsmej kapitole komplexnú teológiu úcty k Panne Márii. O základe mariánskej úcty konštitúcia hovorí: „Cirkev právom preukazuje osobitný kult Márii ako Božej Matke, ktorá mala účasť na Kristových tajomstvách a z Božej milosti bola po Synovi povýšená nad všetkých anjelov a ľudí. Veď už od najstarších čias sa Preblahoslavená Panna uctieva ako Bohorodička a veriaci sa v modlitbách utiekajú pod jej ochranu vo všetkých nebezpečenstvách a potrebách“ (LG, 66).

Konštitúcia tiež vysvetľuje, že Panna Mária sa za Boží ľud neustále prihovára: „Ani po svojom nanebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom poslaní, ale svojím mnohonásobným orodovaním nám naďalej získava dar večného spasenia.

S materinskou láskou sa stará o bratov a sestry jej Syna, ktorí ešte putujú a nachádzajú sa v nebezpečenstvách a ťažkostiach, dokiaľ sa nedostanú do blaženej vlasti. Preto sa Preblahoslavená Panna vzýva v Cirkvi ako Orodovnica, Ochrankyňa, Pomocnica a Prostrednica.

To sa však chápe takým spôsobom, že sa hodnosti a účinnosti Krista, jediného Prostredníka, nič neuberá a nič nepridáva. Cirkev bez váhania priznáva Márii toto podriadené poslanie, neprestajne ho skusuje a odporúča láske veriacich, aby sa pod vplyvom tejto materinskej ochrany užšie spájali s jediným Prostredníkom a Vykupiteľom“ (LG, 62).

Neodporuje podstate mariánskeho kultu

V tomto kontexte je potrebné vnímať aj zaužívanú formulku: „So svojím milým Synom nech nás požehná Panna Mária – Nos cum prole pia benedicat Virgo Maria.“

Ide o starobylú formuláciu, ktorá sa nachádza na rukopise z 12. storočia a neskôr sa rozšírila a stala sa čoraz viac používanou pri mariánskych pobožnostiach. Myslím si, že formulácia tejto prosby neodporuje podstate mariánskeho kultu, ale potvrdzuje úlohu Panny Márie ako sprostredkovateľky milostí a orodovníčky, keďže sa nežiada požehnanie Panny Márie, ale prosíme o požehnanie s jej Synom.

Ako na záver svätej omše kňaz nehovorí vo svojom mene: „Žehnám vás...“, ale vyprosuje Božie požehnanie: „Nech vás žehná všemohúci Boh“, tak v tejto formulácii je dôležité vnímať prepojenie na Božieho Syna.

Neprosíme Pannu Máriu, aby nás požehnala sama vo vlastnom mene, ale prosíme, aby nás požehnala so svojím Synom. Jej samej prináleží úloha príhovoru, teda že nám to požehnanie od Božieho Syna vyprosuje.