Hlási sa ego

Obdobie medzi prvým a tretím rokom života človeka sa nazýva útly vek. Hoci na prvý pohľad sa môže zdať, že dieťa je len pasívnym prijímateľom starostlivosti a uspokojovania primárnych potrieb, začína sa v jeho vedomí diať to, čomu hovoríme sebauvedomenie.  
Peter Slovák 21.10.2019
Hlási sa ego

Vývin dieťaťa – dojčaťa do jedného roka stále sprevádza intenzívny rast a vývin. Počas neho je nevyhnutné, aby sa s ním intenzívne komunikovalo, pretože rečový prejav dospelej osoby pre rozvoj vnímania dieťaťa je veľmi dôležitý. Vhodné je predkladanie primeraných manipulačných aktivít, v ktorých sa profilujú individuálne spôsoby poznávania sveta. To všetko pomáha zdravému psychickému vývinu.

Po prekročení tejto vývinovej hranice nastáva strategické obdobie života, o ktorom mnohí psychológovia hovoria, že sa v človeku prebúdza akási funkcia ja. Uvedomenie si vlastnej jedinečnosti, i keď iba jednoduchým spôsobom. Dieťa si vyžaduje intenzívne uspokojovanie potrieb lásky a emocionálnej blízkosti, sýtené prejavmi náklonnosti rodičov. Ústie týchto potrieb sa rozlieva v mori istoty a bezpečia. Pokiaľ chýba príležitosť vytvoriť emocionálnu väzbu, dochádza k nenapraviteľným vývinovým škodám (Maria Fürstová, Psychologie, 1997).  

Cítime kožou

Uspokojovaním potrieb sa to však nekončí. Dieťa potrebuje vzor a stimuláciu. Dotyk je od narodenia na dlhý čas preň jedinou formou komunikácie. Charakter dotykov, ktoré nám rodičia dopriali v detstve, ovplyvňuje zdravie a správanie človeka počas celého života. Deti, ktorým rodičia doprajú dostatok dotykov, sú pohybovo zdatnejšie, zdravšie a psychicky vyrovnanejšie.

Ich nedostatok, naopak, vedie k vzniku úzkosti a neistoty pri zvládaní komplikovanejších životných situácií. Dotyky fyziologicky ovplyvňujú krvný obeh, činnosť orgánov a vývin tkanív, fungujú ako podpora dýchania, pozitívne vplývajú na rozvoj hrudníka, a teda aj na správne držanie tela v dospelosti. Zlepšujú imunitu, spánkový rytmus, pomáhajú rozvíjať motoriku, posilňujú peristaltiku čriev, trávenie.

Od tretieho týždňa sa odporúča začať s ľahkými masážnymi prvkami. Zvláštny význam majú u predčasne narodených detí, detí s telesnými či psychickými ochoreniami, s poruchami psychomotorického vývoja, ľahkou mozgovou dysfunkciou alebo u hyperaktívnych detí.


Už idem po svojich

Rodičia sa veľmi tešia, ak na prelome prvého a druhého roku sa dieťa postaví na vlastné nohy. Vtedy nikto netuší, aké prejdú vzdialenosti, kam zavedú človeka a akú obrovskú službu mu poskytnú. A hoci sa v prvej polovici druhého roku telesný rast mierne spomalí oproti predchádzajúcemu obdobiu (batoľa narastie o približne 5 až 6 centimetrov) a hmotnosť sa len nepatrne zvýši (o 1 až 1,5 kilogramu), práve psychomotorický vývin je to, čo bude pre človeka smerodajné.

Pribúda osvojenie reči, na začiatku aspoň pasívnym spôsobom. Viac rozumie, ako je schopné vyjadriť vlastnou rečou. Výrazy sú takzvane onomatopoické, čiže skôr ide napodobňovanie fyzikálnych zvukov, hlasov zvierat alebo ľudských výkrikov ako vyslovenie zrozumiteľných slov. Pre dieťa je dôležité poskytovať správny vzor reči.

V sociálnych kontaktoch môžeme pozorovať začiatky osamostatňovania sa. Najmä pri hre a sebaobsluhe. V emocionálnej rovine bytostne potrebuje mať vedomie blízkosti milovanej osoby. Viackrát za deň pribehne k matke, pritúli sa, dá sa poláskať, vyprovokuje žartovnú hru končiacu v náručí dospelého. Na odlúčenie od matky reaguje plačom, odmietaním ľudí, hračiek, ale aj potravy. K iným deťom sa prikláňa dočasne, nakrátko. V styku s nimi je egocentrické, neprispôsobivé, vznikajú časté konflikty. 


Čas príčinných otázok

Aj preto je dôležité už v útlom veku začať dieťa učiť rešpektovať pravidlá. Poznávanie a reč sa obohacuje voľným pohybom v priestore. Pohyb mu umožňuje rôznorodú, často aj neželanú manipuláciu. Poznáva nové vlastnosti vecí a manipuluje s nimi. Dieťa rado preniká do hĺbky – vyťahuje zásuvky, vyprázdňuje skrine, schováva sa do dutých priestorov.

Pozornosť batoľaťa je nestála. Nie je schopné  sústrediť sa na jednu činnosť. Poznáva označenie a účel rozličných predmetov a hračiek. Rozlišuje časti tela (oči, uši, nohy), oblečenia, dokáže plniť príkazy (prenáša, podáva predmety, kotúľa, búcha nimi, vyhadzuje ich, vkladá, vykladá a podobne). Pri pozeraní ilustrácií kladie jednoduché otázky. Pátra po pôvode a príčine: Čo je to? Kto je to? Čo to robí?

Jeho slovník sa skladá z viacvýznamových slov, nesprávne zovšeobecňuje, podľa jedného spoločného, nie podstatného znaku. Napríklad mačku, zajaca či kožušinu označuje ako „cica“. Citoslovcia označujúce činnosti ľudí alebo zvieratá tvoria podstatnú časť rečovej výbavy. Často vyslovuje len jednotlivé slabiky slova, pričom mu rozumie iba matka. Vynecháva, nahrádza a zamieňa slabiky.

Až koncom druhého roka zvládne viacslovné vety. Aktívne ovláda v 12 mesiacoch približne 6 slov, v 18 mesiacoch 20 až 30 a v dvoch rokoch 200 až 300 slov. Treba podotknúť, že ide o veľmi individuálnu záležitosť. Pričom dievčatá sú aktívnejšie. Myslenie sa označuje ako predpojmové a symbolické. 
 

Čas hry 

Dieťa je vhodné viesť k sebaobsluhe – v jedení, pití, pri vyzliekaní či obliekaní alebo hygienických úkonoch. Skvalitňuje sa pinzetový úchop. Hra u dieťaťa navodzuje radosť, uvoľnenie, je tréningom takmer všetkých poznávacích psychických procesov. Zároveň prostredníctvom napodobňovania je skvelou formou učenia. Či už ide o manipulačné hry – vkladanie predmetov do otvorov, navliekanie, trhanie alebo žmolenie papiera, listovanie v knihe, bezobsažné kreslenie.

Pomáhajú aj konštrukčné hry (stavanie jednoduchých tvarov z kociek). Prezeraním obrázkov sa podporuje analyticko – syntetická aktivita mysle dieťaťa. Sociálne hry so spevom a pohybom (scénky) zapájajú do činnosti veľké množstvo zmyslových analyzátorov. Od polovice druhého roka sa menia telesné proporcie. Trup sa stáva štíhlejší, hlava sa v pomere k telu zmenšuje. Skvalitnenie chôdze a lokomócie, ako aj rozšírenie aktívneho slovníka – približne na 900 – 1 000 slov v troch rokoch nepochybne vedie k procesu sebauvedomenia.

Zvýšenie sebavedomia sa navonok môže prejaviť reakciami vzdorovitosti, pričom ich označujeme ako primárny vzdor. Ide o reakcie dieťaťa, keď bez úmyslu a logického zdôvodnenia koná v opačnom garde, ako mu je ponúknuté. Nepripomína vám to niekedy správanie dospelého človeka? Aj ten, hoci vie, že ak by poslúchol radu druhého, zvládol by aktivitu rýchlejšie a s menšou námahou, bude postupovať podľa seba.

Ale vráťme sa k batoľaťu. Po 18 mesiacoch vzrastá úsilie o spoluprácu s dospelým, chce mu pomáhať, rado napodobňuje jeho aktivity. Buduje si svet fantázie, začína myslieť v predstavách. Výraz sebauvedomenia sa prejaví aj v privlastňovaní si napríklad hračiek alebo miesta pri stole. 

Primárny vzdor dieťaťa nesprávnym prístupom rodiča či vychovávateľa môže prerásť do sekundárneho, čiže zámernej reakcie, aby upútalo pozornosť a vydobylo si požiadvaku.  Nechce byť riadené, komandované, ale skôr presviedčané. Niekedy je však nevyhnutné vzdať sa rýdzo pedagogických zásad a uplatniť razantné konanie. Vychovávame ho tým k zdravému sebauvedomeniu a rozlišovaniu vhodného či nevhodného, nie k jednostrannému akceptovaniu požiadaviek.  

Dieťa je „zamilované do sveta“ a opojené svojimi schopnosťami a novými objavmi. Čo sa týka citov, matka má byť preň správnym zrkadlom. Primeranou mimikou a verbálnym komentárom zrkadliť city, nemiasť ho raz kladným a o chvíľu záporným hodnotením tej istej situácie. Neprospieva ani dvojaký meter rodičov, keď jeden zakáže a o chvíľu druhý povolí. Už v útlom veku prirodzene dochádza k psychickej sexuálnej diferenciácii, čiže uvedomenie si rozdielnosti pohlaví, nie však identifikácii, ktorá sa objavuje až u predškoláka.

Platí pravidlo, že zdravé sebavedomie dieťaťa je do značnej miery produktom jeho vlastných rodičov. Dúfajme, že funkciu ja nepokazia.