Na Katarínke bude sprístupnená krypta

Objekt je situovaný v prírodnej rezervácii Katarína, autom sa k nemu nedostanete – maximálne ním môžete prísť po hranicu lesa (ak sa nebojíte riskovať prípadný defekt, keďže cesta nie je veľmi udržiavaná). 

Tí, ktorí sa rozhodnú ísť pešky, volia priamu cestu lesom z obce Naháč (asi 40 minút) alebo Dechtice (asi hodinu a pol). Vďaka turistickým značkám a na lesné pomery kvalitnej ceste sa takýmto spôsobom ku Katarínke bez problémov dostanú aj menej zdatní turisti. 

Predfrantiškánska éra
Katarínka – to je vlastne komplex Kostola a Kláštora svätej Kataríny rozprestierajúci sa na peknej, rozľahlej lúke. Okrem ticha a pokoja vás v sezóne privíta možno aj niektorý z dobrovoľníkov, ktorí žijú obďaleč vo vojenských stanoch. 

Katarínku už 25 rokov rekonštruujú a konzervujú mladí dobrovoľníci z celého Slovenska. O tom, ako to v ich družinách vyzerá a prečo tam vôbec mladí ľudia chodia, si budete môcť prečítať reportáž v Katolíckych novinách č. 34.  

V čase našej návštevy sa v priestoroch pohybovala aj archeologička Ivana Kvetánová, ktorá na Katarínke pôsobí od roku 2007.

Pri výskumoch pomáhajú aj mladí dobrovoľníci. Snímka: Mária Bilá

Tohto roku sa aj s tímom dobrovoľníkov venujú výskumu predfrantiškánskej histórie Katarínky. 

„Vieme, že ešte pred príchodom františkánskych mníchov začiatkom 17. storočia tu stála staršia gotická kaplnka, ktorú obklopoval cintorín,“ vyjadrila sa archeologička, ktorá tiež potvrdila, že túto kaplnku aj hroby našli. 

Prvý pustovník
Podľa jej slov tam spomínaná kaplnka stála už v čase, keď na toto miesto prišiel prvý pustovník Ján Aponi. Mladý muž urodzeného pôvodu z Jablonice tam žil v roku 1617 a údajne sa mu zjavila Katarína Alexandrijská. 

Nebol však prvý, kto mal na týchto miestach do činenia s danou sväticou. Už predtým mal vraj rovnaké zjavenie aj Ján Manca z Dechtíc. 

„Vieme, že Ján Aponi neprišiel na ‚zelenú lúku‘. Archeologickým výskumom sa však zistilo, že kaplnka už stála. Predpokladáme, že aj ona mala patrocínium sv. Kataríny Alexandrijskej, práve kvôli zjaveniam, ktoré tu už údajne predtým boli,“ priblížila Ivana Kvetánová.

Kaplnka bola postavená pri skale, ktorá bola zrejme miestom zjavení. Ján Aponi sa však pustovníckemu životu netešil dlho – po roku ho rodina násilne odvliekla domov a hneď na druhý deň v noci zomrel. 

Masaker kostier
Za najväčší objav minulého roku sa dá považovať odhalenie dvoch nových krýpt. 

„Jedna krypta bude sprístupnená verejnosti – dúfam, že už koncom tejto sezóny. Bola zrekonštruovaná, zastrešená,“ uviedla archeologička. 

Kryptu sme si vďaka ochotným dobrovoľníkom mohli pozrieť aj osobne – po ľavej strane sa nachádza osem hrobových komôr v dvoch radoch, oproti vidieť ďalších šesť. 

Členovia katarinárskej družiny pri zrúcanine múra, ktorý kedysi chránil kláštor. Aj konzervácia a výskum toho patrí medzi dlhodobé ciele. Snímka: Mária Bilá

Priestory sú skôr menšie, vyšší súčasník si musí dávať pozor, aby si neudrel hlavu. 

„Archeologickým výskumom sme našli aj kostrové hroby -  kosti však boli rozhádzané, lebo aj krypty boli viacnásobne vykrádané,“ objasnila Ivana Kvetánová. 

Podľa jej slov boli v kryptách pochovávaní členovia šľachtických rodov Erdődyovcov, Aponiovcov a Labšanských. A zrejme i samotní františkáni.

„V roku 1793 došlo k vykradnutiu krypty rodiny Erdődyovcov,  preto sa žijúci členovia rodu rozhodli predkov, ktorí tu boli pochovaní, preniesť preč,“ podelila sa o zaujímavosť archeologička. 

Aj tak však so svojím tímom našli „doslova masaker kostier,“ smeje sa. 

Väčšina nebožtíkov sa po výskume ocitla na novom mieste večného odpočinku, ale „niektoré z hrobov sme nechali in situ; aby sa zachoval genius loci, prípadne aby bola možnosť ich skúmania v budúcnosti“.

Zvyšky ďalších múrov
„Minulý rok sme našli ďalší podzemný priestor, ku ktorému dokonca viedlo schodisko, a bol tam zachovaný zaujímavý nápis na stene. Je v nemčine, snažíme sa ho rozlúštiť,“ poodhalila Ivana Kvetanová, ktorá predpokladá, že tento priestor by mohol byť ďalšou kryptou, o ktorej nevedeli. 

A ako to s objavmi vyzerá tento rok? 

„Snažíme sa zistiť, aký bol kostol, ktorý používali prví františkáni. Zo zakladajúcej listiny sme sa dozvedeli, že sem prišli na pozvanie Krištofa Erdődyho – a zrejme najprv ako kostol používali starú gotickú kaplnku,“ informovala archeologička, ktorá odhaduje, že najprv vznikla budova kláštora. 

Až neskôr sa zrejme mnísi rozhodli predĺžiť priestory kaplnky. „Snažíme sa nájsť zvyšky ďalších múrov, ktoré by mohli súvisieť s týmto predĺženým kostolom.“