Od smrti Jána Pavla II. uplynulo už 15 rokov

Ján Pavol II. bol na Petrovom stolci 26 rokov. Stal sa tak nielen jedným z najdlhšie slúžiacich pápežov, ale i pápežom celej jednej generácie, ku ktorej patrím aj ja. Keďže som mal výsadu sledovať posledných päť rokov pontifikátu poľského pápeža z bezprostrednej blízkosti, zo slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu, nasledujúci článok bude čiastočne i osobnou spomienkou na tie dni v roku 2005.

Umieral veľakrát
Aspoň si to mysleli mnohé médiá a svetové agentúry. Keď som na konci roka 2000 prišiel pracovať do Vatikánskeho rozhlasu, po pár mesiacoch ma prekvapila v agentúrnom spravodajstve informácia o zlom zdravotnom stave Jána Pavla II.

Informovali, že Svätému Otcovi sa zhoršil zdravotný stav, čo niekedy mohla byť pravda, ale médiá následne rozohrávali svoju virtuálnu hru o pápežových možných nástupcoch.

Rovnako ma prekvapila reakcia mojich kolegov, ktorí s úsmevom dodávali: „Médiá ho už pochovávali aspoň desaťkrát.“ Vtedajší programový a neskorší generálny riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu, páter Federico Lombardi to svojím charakteristickým spôsobom lakonicky komentoval, že zase ho pochovávame.

Vždy sa usmial, no nakoniec dodal, že každá redakcia nech si predsa len pripraví tzv. testo coccodrillo, teda doslovne krokodílí text, čo znamenalo, aby sme si v redakciách aktualizovali pápežovu biografiu a mali ju pripravenú. Keď však na začiatku roka 2005 prišlo skutočné zhoršenie zdravotného stavu Svätého Otca a jeho hospitalizácia, páter Lombardi už nežartoval.

Posledný mesiac
Dňa 1. februára 2005 bol pápež hospitalizovaný na poliklinike Gemelli v Ríme, ktorú on nazýval tretím Vatikánom, z dôvodu akútnej laryngitídy. Svätá stolica vo vyhlásení uistila, že jeho stav je stabilizovaný a že v nemocnici ostane až do úplného vyliečenia. Pápež sa prihovoril veriacim z okna svojej nemocničnej izby v nedeľu 6. februára.

Dokázal však s počuteľne zachrípnutým hlasom prečítať len posledné riadky príhovoru pred modlitbou Anjel Pána. Po prvý raz počas svojho dlhého pontifikátu vynechal liturgiu Popolcovej stredy. Z nemocnice sa vrátil do Vatikánu 10. februára. Zdravotný stav pápeža Wojtyłu sa však znova začal zhoršovať 24. februára.

Ján Pavol II. začal mať problémy s dýchaním, pridala sa horúčka a urgentne ho znova hospitalizovali na klinike Gemelli, kde mu urobili tracheostómiu. Po zákroku nevládal rozprávať, a tak iba udeľoval tiché požehnania z nemocničného okna dve nedele po sebe - 27. februára a 6. marca.

V utorok 8. marca Vatikán oznámil, že Svätý Otec udelí na Veľkonočnú nedeľu požehnanie Urbi et orbi, ale ďalšie liturgie Veľkonočného trojdnia mali viesť niektorí kardináli.

Počas modlitby Anjel Pána v nedeľu 13. marca bol pápež prvý raz od tracheostómie schopný prihovoriť sa veriacim z nemocničného okna. Neskôr, v rovnaký deň, opustil nemocnicu po skoro mesačnej dobe. Na Kvetnú nedeľu (20. marca) tisíce veriacich hlasno volali jeho meno, a tak sa nakrátko ukázal v okne svojej pracovne a všetkým zamával olivovou ratolesťou.

Veľká noc
Po prvý raz počas pontifikátu nemohol celebrovať svätú omšu na Veľkú noc. Liturgiu sledoval v televízii v pápežskom byte. Ešte predtým 22. marca prišli nové zdravotné komplikácie. Jeho stav sa zhoršil a telo už prestalo reagovať na lieky. Pápež sledoval všetky obrady Veľkonočného trojdnia v televízii.

Na Veľký piatok 25. marca, keď sa konala tradičná krížová cesta v Koloseu, všetkým zostal v mysli obraz zhrbeného pápeža pred televíznou obrazovkou, ktorý v rukách držal kríž a modlil sa.

Na Veľkú noc 27. marca sa Ján Pavol II. nakrátko ukázal v okne svojej pracovne, ktoré je otočené smerom na Svätopeterské námestie. Kardinál Angelo Sodano prečítal pápežovo veľkonočné posolstvo a pápež svojou rukou udelil všetkým požehnanie.

Dodnes mám pred očami zábery televíznych kamier, ktoré ukázali, ako veľmi sa chcel Ján Pavol II. prihovoriť ľuďom, ale nedokázal to. Na jeho tvári bolo vidieť istú ľudskú bezmocnosť. Bol to silný obraz pápeža, ktorý sa lúčil so svetom.

Posledný raz sa pápež ukázal na verejnosti v okne pracovne 30. marca. Aj vtedy sa snažil prihovoriť prítomným, ale nedokázal to.

Dňa 31. marca dostal pápež horúčku, ktorú spôsobil zápal močových ciest, ale neodviezli ho do nemocnice, ako to bolo v predchádzajúcich prípadoch. Podľa jeho prejavenej vôle chcel zomrieť v pápežských apartmánoch.

Potvrdil to aj kardinál Javier Lozano Barragán v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera (7. októbra 2007), ktorý uviedol, že pápež odmietol presun do nemocnice. Neskôr v ten istý deň Vatikán oznámil, že pápež prijal pomazanie chorých.

Dňa 1. apríla sa jeho zdravotný stav dramaticky zhoršil. Napoludnie vatikánsky hovorca Joaquín Navarro-Valls potvrdil zhoršenie zdravotného stavu a prijatie sviatosti pomazania chorých. Požiadal, aby mu prečítali meditácie krížovej cesty, ktorá sa pred pár dňami konala v Koloseu a ich autorom bol kardinál Joseph Ratzinger.

Dňa 2. apríla Vatikán uverejnil lekársku správu, kde bol zdravotný stav Svätého Otca označený za veľmi vážny a pápež umieral. Stratil viackrát vedomie, ale neupadol do kómy. Pápeža informovali, že na Námestí sv. Petra je niekoľkotisícový zástup ľudí, hlavne mladých.

Pápež s veľkou námahou vyjadril svoju poslednú myšlienku slovami: „Hľadal som vás. Teraz ste vy prišli za mnou. A za to vám ďakujem.“ Večer sa jeho stav ešte viac zhoršil, dostal horúčku a jeho obličky prestávali fungovať.

Posledné chvíle života
Posledné chvíle života Jána Pavla II. sú opísané v knihe Nechajte ma odísť. Sila v slabosti Jána Pavla II. „Okolo 20.00 vedľa postele umierajúceho pápeža začal Stanisław Dziwisz sláviť svätú omšu z Nedele Božieho milosrdenstva. Koncelebrovali: kardinál Marian Jaworski, arcibiskup Stanisław Ryłko, Mieczysław Mokrzycki a otec Tadeusz Styczeń. Na slávení Eucharistie bol prítomný aj Renato Buzzonetti, jeho osobný lekár, a rehoľné sestry Najsvätejšieho Srdca Ježišovho z Pápežského domu.

Slová Jánovho evanjelia zneli veľmi dojímavo: „Prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: ‚Pokoj vám!‘“ Rovnako zneli aj slová spoločnej modlitby veriacich: „Pane Ježišu, príď, aby sme počuli tvoj prísľub vo večeradle: ‚Pokoj vám!‘ V tejto chvíli veľmi potrebujeme tvoju prítomnosť.“

Pred modlitbou nad obetnými darmi udelil kardinál Marian Jaworski Svätému Otcovi ešte raz sviatosť pomazania chorých a počas prijímania mu Stanisław Dziwisz dal najsvätejšiu krv ako viatikum na cestu k večnému životu. O chvíľu začali Svätého Otca opúšťať sily.

Do ruky mu vložili zapálenú a požehnanú sviecu. O 21.37 Ján Pavol II. opustil túto zem. Prítomní začali spievať Te Deum. So slzami v očiach ďakovali Bohu za dar osoby Svätého Otca a za jeho veľký pontifikát.

Bezprostredne po jeho smrti prišiel do pápežského apartmánu vatikánsky štátny sekretár, kardinál Angelo Sodano, kardinál Eduardo Martínez Somalo, arcibiskup Leonardo Sandri a arcibiskup Paolo Sardi. O chvíľu neskôr kardinál Joseph Ratzinger, dekan kardinálskeho kolégia a slovenský kardinál Jozef Tomko.

Osobná spomienka
Na ten večer mám veľmi živé osobné spomienky. Bol som doma, v talianskej rodine, u ktorej som býval celých šesť rokov. Sledoval som správy, keď zrazu sa všetky programy prerušili a televízie oznamovali informáciu o úmrtí Svätého Otca.

Nasledoval telefonát od vedúceho slovenského programu Vatikánskeho rozhlasu, cesta do rádia, kde už bola väčšina kolegov aj z iných jazykových redakcií. Videl som hlboké dojatie talianskej kolegyne, ktorá bola v rozhlasovom štúdiu, keď páter Federico Lombardi SJ, generálny riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu, oznamoval pápežovo úmrtie. Pripravil som ranné vysielanie v slovenskom jazyku a neskoro v noci prišiel domov.

Na druhý deň bola nedeľa. Keď som prišiel znova do práce, oznámili nám, že všetci zamestnanci sa môžu ísť pomodliť k telu Jána Pavla II., ktoré bolo vystavené v Klementínskej sále vo Vatikáne. Pred týmto prvým slovanským pápežom sa mi v mysli vynáralo množstvo spomienok. Okrem iného aj na to, že práve pred rokom na Veľký piatok som mal možnosť osobne sa uňho vyspovedať.

Som vďačný Bohu za to, že som ho mohol sledovať z bezprostrednej blízkosti a informovať nielen o tom, čo všetko robil, ale hlavne o jeho vzťahu s Bohom. Ďakujem Bohu za jeho životný príklad ako človeka a kňaza.