Pápež František odporúča pokorné plody

„Strukoviny sú ušľachtilou potravinou, ktorá sa vyznačuje ohromným potenciálom na posilnenie potravinovej bezpečnosti na celom svete. Nemajú hrdosť a nehonosia sa prepychom, aj keď sú podstatnou súčasťou zdravej diéty. Ako jednoduchý a výživný pokrm presahujú zemepisné hranice, sociálnu príslušnosť a kultúry.“

Týmito slovami sa prihovoril pápež František v posolstve, ktoré 12. februára odznelo počas videokonferencie Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN. Konferencia sa konala pri príležitosti Svetového dňa strukovín, ktorý má pripomínať prínos týchto plodín pre udržateľnosť poľnohospodárstva a takisto v boji proti hladu.

Svätý Otec v tejto súvislosti upozornil, že i dnes mnoho ľudí vrátane detí nemá prístup k najzákladnejším zdrojom a výživnej potrave. Zdravá výživa by pritom podľa neho mala byť všeobecným právom.

Predstaviteľom štátov preto pripomenul, aby podporovali verejnú osvetu o skladbe jedálnička, ktorého dôležitou súčasťou majú byť práve strukoviny.

Bez okázalosti

Súčasná spoločnosť pritom význam strukovín nedoceňuje. Väčšina ľudí konzumuje v priemere menej ako jednu porciu strukovín týždenne. Navyše iba tretina dospelých si dopraje túto rastlinnú zložku potravy.

Strukoviny často považujeme len za prílohu, no môžu byť i hlavným chodom, prípadne podstatnou súčasťou hlavného jedla. Svätý Otec v spomínanom posolstve označil fazuľu, hrach, bôb či cícer za pokorné a silné plody zeme, v ktorých sa neodzrkadľuje okázalosť.

Možno práve v tom je u niektorých ľudí modernej doby problém – na sociálnych sieťach sa skôr pochvália hamburgerom ako fazuľovým prívarkom. O strukovinách sa síce hovorí ako o jedle chudobných, no mnohí prominentní šéfkuchári na ne nedajú dopustiť a pripravujú z nich pokrmy aj pre bohatú klientelu.

Strukoviny si pritom cenili už dávne národy. Ľudia ich začali pestovať približne 10 000 rokov pred Kristom, šošovicový pokrm sa napríklad spomína už v starozákonnej Knihe Genezis (porov. Gn 25, 34). Aj naši predkovia pravidelne konzumovali strukoviny.

Boli totiž lacné, jednoduché na pestovanie a zároveň veľmi výživné. Až v 18. storočí ich v jedálničku nahradili zemiaky privezené z Ameriky. V 60. rokoch 20. storočia boli zasa strukoviny významnou súčasťou takzvanej zelenej revolúcie, ktorej cieľom bolo riešenie otázky hladu a zabezpečenia dostatočného prísunu potravín.

Ich prínos nespočíval iba vo vysokej výživovej hodnote, ale tiež v ďalšom využití v poľnohospodárstve. Rastlinné zvyšky strukovín sa totiž dajú použiť ako krmivo pre zvieratá.

Strukoviny majú tiež schopnosť viazať dusík zo vzduchu a zachovávať ho v pôde pre ďalšie kultúry. Zároveň ich mohutný koreňový systém zlepšuje fyzikálny stav a štruktúru pôdy.

Zdravá potravina

Svätý Otec uviedol, že okrem potravinovej bezpečnosti strukoviny môžu výrazne prispieť i k zdraviu ľudí. Podobne sa vyjadrujú aj výživoví poradcovia, ktorí odporúčajú jesť strukoviny aspoň raz týždenne.

Sú totiž bohatým zdrojom rastlinných bielkovín, vlákniny, škrobu, minerálnych látok, esenciálnych mastných kyselín a vitamínov (hlavne vitamínov skupiny B). Majú vysokú energetickú hodnotu a zároveň málo tuku.

Okrem toho sa vyznačujú nízkym glykemickým indexom, takže sú vhodné na obmedzenie rizika vzniku cukrovky. Bohatý obsah bielkovín je zasa dôležitý na stavbu svalov. Strukoviny tiež pomáhajú znižovať hladinu zlého cholesterolu, čím sa zmenšuje aj riziko vzniku srdcovocievnych ochorení.

Blahodarné účinky na zdravie dokazujú obyvatelia takzvaných modrých zón, kde sa sústreďujú ľudia dosahujúci vysoký vek v dobrom zdraví. Na japonskom ostrove Okinava, na talianskej Sardínii či gréckej Ikarii sú strukoviny podstatnou súčasťou jedálnička miestnych.

Náhrada mäsa

Odborníci na výživu označujú strukoviny za lacnú a výživnú náhradu mäsa. V porovnaní s ním nevytvárajú škodlivý cholesterol a ich konzumácia je oveľa zdravšia. Pri nahradzovaní mäsa strukovinami však treba ostať obozretný.

Majú dobrý aminokyselinový profil, no je dôležité zjesť ich vo väčšom množstve ako mäso, pretože bielkoviny sa zo strukovín získavajú ťažšie. Strukovina má v sebe obaly a ťažšie sa trávi.

Pomáhajú pri chudnutí

Fazuľa, hrach, zelený hrášok alebo šošovica zvyšujú pocit sýtosti. Stačí ich zaradiť do jedálnička a môžu vám pomôcť trocha schudnúť.

S týmto tvrdením prišla Nemocnica sv. Michala v Toronte, ktorá na základe vlastného výskumu zistila, že ten, kto často konzumuje strukoviny, má až o 30 percent väčší pocit sýtosti ako ten, kto dodržuje bežnú diétu.

Vedci analyzovali výsledky 21 klinických experimentov na 940 dospelých mužoch a ženách. Všetci zaznamenali pokles hmotnosti po tom, ako jedli denne jednu porciu strukovín (približne 340 gramov) bez toho, aby museli vynaložiť väčšie úsilie pri obmedzovaní iných potravín.

Strukoviny ich zasýtili natoľko, že už nemali chuť na ďalšie jedlo. Podľa autora výskumu Russella de Souzu je 90 percent pokusov o schudnutie neúspešných a končí sa návratom k pôvodnej váhe. A to z dôvodu pocitu hladu a nezadržateľnej túžby po jedle.

Ak teda strukoviny zaradíte do každodenného jedálnička, podľa kanadských odborníkov nielen schudnete, ale vďaka zníženej konzumácii ďalších potravín ani nebudete naberať kilogramy naspäť.