Farár, ktorý všetkých spájal

Narodil sa 30. novembra 1941 v obci Rohožnica pri Zlatých Moravciach. Veľmi skoro mu zomrela mama. Po skončení strednej školy v roku 1960 sa prihlásil na štúdium teológie. Nastúpil namiesto už prijatého náhle zosnulého bohoslovca za Spišskú diecézu. Po ukončení štúdia bol 27. júna 1965 vysvätený za kňaza.

Prvé kaplánske miesto bolo v Trstenej na Orave. Avšak už po troch mesiacoch nastúpil 1. októbra na základnú vojenskú službu do Topoľčian. Po nej pôsobil v Námestove a neskôr v roku 1969 sa stal správcom farnosti Toporec. Hoci sám priznal, že na začiatku boli podmienky veľmi ťažké, účinkoval v nej 30 rokov - až do svojej smrti. Kňaz Porubec sa vyznačoval húževnatosťou, pracovitosťou a dôsledným zachovávaním pravidiel. Bol prísny, ale s otcovským srdcom.

Farnosť, v ktorej žije veľké percento Rómov, zveľadil materiálne, ale aj duchovne. Rómom sa intenzívne venoval hneď od začiatku. Bola to ťažká práca. Sám sa raz priznal, že prvé roky nielen kľačal, ale hodiny ležal pred svätostánkom, odkiaľ čerpal silu pre svoju prácu. Z vlastných skúseností napísal postrehy a odporúčania pre pastoračných nasledovníkov Pokyny pre cigánsku pastoráciu. Usmerňoval rómske manželstvá, krstil a učil náboženstvo už v materskej škole.

Za jeho pôsobenia veľká časť Rómov pravidelne navštevovala nedeľné sväté omše a pristupovala k sviatostiam. Chodieval s nimi na púte. Nerobil žiadne rozdiely, a tak značnou mierou prispel k pokojnému spolunažívaniu všetkých veriacich. Materiálne zveľadil farnosť aj filiálku Podhorany. Zabezpečil opravu chrámov, farskej budovy, ako aj výstavbu novej vo filiálke Podhorany. Sám daroval zvon svojej farnosti. Tento zvon má meno Ondrej. Jeho posviacky sa, žiaľ, už nedožil.