Iných robila šťastnými

Ako poznám Ivicu ja? Hľadala som uvádzajúceho učiteľa na novovzniknutý predmet praktická estetika, ktorý sme v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie UKF v Nitre potrebovali odskúšať v praxi.

Obľúbená medzi žiakmi

Počas prestávky som na ňu čakala pred zborovňou. Keď sa objavila na chodbe, obkolesili ju žiaci a zvedavo sa vypytovali, čo si pripravila na hodinu výtvarnej výchovy. Tešili sa a nedočkavo ju volali do triedy. Máloktorému učiteľovi sa to stáva. Ja som to videla prvýkrát.

Nie náhodou sa Ivica neskôr stala spoluautorkou vysokoškolskej učebnice Praktická estetika. Bola pedagogičkou telom i dušou. Prirodzeným talentom. Učiteľkou v srdci. V posledných rokoch učila na Základnej škole sv. Svorada a Benedikta v Nitre.

Bola známa nielen svojím vynikajúcim spôsobom učenia, ale aj prístupom k žiakom. Milovali ju, lebo ich učila s láskou a atraktívnym stvárnením preberaného učiva. Literárne aj výtvarné talenty detí sa rozvíjali pod jej odborným vedením.

Učila ich zásade, ktorú si sama naformulovala: Nečakaj od iných, že ťa urobia šťastným. Oni čakajú to isté od teba. Môžeš im dovoliť, aby šťastie zdieľali s tebou. Dokázala ich motivovať k samostatným výkonom v duchu svojho presvedčenia, že treba dať ľuďom slobodu prejaviť sa a hľadať v nich skryté dobro.

Vďaka tomuto prístupu mnohé deti aplikovali tento rozmer do svojich prác. Získali ocenenia nielen v školských, ale aj v celoštátnych súťažiach. Známa bola aj ako dirigentka detského speváckeho zboru, ktorý vystupoval na mnohých mestských a cirkevných podujatiach.

Okrem toho bola autorkou mnohých dramatických textov, viedla dramaticko-výtvarný krúžok, kde tieto texty využívala. Keďže väčšina z nich mala náboženský charakter, deti ich neraz prezentovali na cirkevných oslavách a slávnostiach.

Jedno z najznámejších vystúpení, v ktorom účinkovalo niekoľko desiatok žiakov, sa datuje do roku 2016. Odohralo sa v zrúcaninách zoborského Kláštora sv. Hypolita pod názvom Keby kamene vedeli rozprávať.

Vlastným perom

Nečakane však prišiel deň, čo jej od základov zmenil život. Neskôr sa sama pokúsila zachytiť túto zvláštnu skúsenosť. Vyberám z jej rukopisu: „Tretieho decembra 2018 v ranných hodinách na schodoch pred zborovňou skolabovala pani učiteľka.

Po dlhšom oživovaní a prvej pomoci od kolegov, riaditeľky zdravotníckej školy a zaopatrení kňazom bola v kritickom stave odvezená do Fakultnej nemocnice v Nitre. Deti sú zhromaždené v telocvični. Rozvrh sa od zajtra mení.

Toľko fakty. Svet počúva na fakty. Času je málo... Cítim únavu. Potrebujem si sadnúť alebo ľahnúť! Z brehu sa na seba dívam. Vidím, ako vystretá vzduchom plávam nad hladinou jazera v bielom opare. V strede je veľká presklená kupola. Tu stojím. Čakám. Prečo čakám? Musím. Je tu veľa ľudí.

Nevidím ich, ale čakám... Otváram oči. Vidím svoju dcéru, som v nemocnici. Pýtam sa, čo sa stalo. Bola som tri dni zaintubovaná, v bezvedomí, prežila som klinickú smrť.“

Po tejto skúsenosti jej Pán Boh ešte daroval čas, aby prehodnotila svoj dovtedajší život a postavila životné hodnoty do iného, nového poradia. Pokojne skonala dňa 17. júna tohto roku.