Krížovky už tvorí u Pána

Vojtech Paulíni pochádzal z Vrútok, kde strávil celé svoje detstvo. Už vtedy sa začal tvoriť jeho vzťah ku krížovkám. Prvé krížovky začal vymýšľať ako 13-ročný. Stretol sa s nimi v detských náboženských časopisoch a sprevádzali ho celým životom. „Vďaka nim nielen získavam nové vedomosti, ale môžem ich aj odovzdávať mladšej generácii,“ povedal minulé leto pre Katolícke noviny.

V dospelosti sa venoval učiteľskému povolaniu. Manželka Rozália bola tiež učiteľka. Po svadbe obaja najskôr učili v Maríkovej, neskôr sa presťahovali do Dobrej Vody pri Trnave, aby sa mohli postarať o ovdovenú manželkinu mamu. Medzi svojimi žiakmi bol veľmi obľúbený, venoval sa im totiž nielen počas vyučovania, ale aj vo svojom voľnom čase.

Pri zmene politických pomerov v roku 1968 bol prenasledovaný, preto musel zanechať svoje milované povolanie. Ďalej pracoval ako technický pracovník v Hydrostave Jaslovské Bohunice až do svojho dôchodku. 

V roku 1986 sa s manželkou presťahovali do Trnavy, kde prežili jeseň svojho života. Medzi jeho celoživotné záľuby patrili krížovky, fotografovanie a písanie článkov do novín a časopisov. Mal dve deti a štyri vnútačatá.

Periodiká jeho dielkami zapĺňali oddychové stránky viac ako 65 rokov. Pri tvorbe rád využíval vlastné myšlienky, inšpiroval sa však aj odbornou literatúrou a nové slovíčka hľadal v encyklopédiách.

Ako člen trnavského krížovkárskeho krúžku Dumátori organizoval okrem okresných súťaží aj celoslovenské a skladal krížovky pre začiatočníkov i pokročilých.

Hoci mu posledné roky ťažkosti s očami nedovoľovali lúštiť hlavolamy v časopisoch a tvorba jednej krížovky mu zabrala tri dni, nevzdal sa a obľúbenému koníčku sa venoval aj naďalej. Až do posledných chvíľ svojho života.

Celým životom ho sprevádzal vrúcny vzťah k viere. S manželkou pravidelne navštevovali bohoslužby, keď už mu to zdravotný stav neumožňoval, zúčastňoval sa na svätých omšiach prostredníctvom rozhlasu a televízie.

Nech odpočíva v pokoji.