Komentár

Grécka dráma – to boli časy, keď sa kolíska demokracie ocitla na pokraji krachu a ochranný dáždnik medzinárodných veriteľov bol osem rokov otvorený nad krajinou bájnej Akropoly. Dráma sa skončila a Grécko sa postavilo na vlastné nohy. Doslova na opačnom konci Európy sa v roku 2016 začal odvíjať iný dej, ktorý mal miestami nádych shakespearovskej tragikomédie.

Čo je viac, Zjavenie Pána – keď neprístupný Boh, pôvodca všetkého, čo existuje, sa k nám priblížil ako Dieťa, stal sa človekom a zjavil sám seba, alebo znamenia na nebi, ktoré sú len čerešničkou na torte pri jeho narodení? Prečo nás viac priťahujú vonkajšie veci, naháňame sa za senzáciami, chceme dôkazy Boha vo vesmíre, na zemi? Zjavil sa tak jednoducho a veľkolepo zároveň, že tomu nemôžeme uveriť. Neveríme vlastnej viere, neveríme rozumu ani našim očiam. Pomôžu nám potom vonkajšie znamenia na nebi?

Spovedanie pred sviatkami býva veľakrát náročnejšie. Nielen preto, že tých, ktorí sa chcú zmieriť s Bohom, je omnoho viac ako v inom období. Ale najmä pre intenzívnejší dotyk s ľudskou slabosťou a pokúšaním zlého ducha. A predsa všetka tá náročnosť prináša so sebou aj niečo krásne. Prináša skúsenosť odpustenia, ktorá spôsobuje radosť a vzbudzuje nádej. Pomáha k návratu do Otcovho objatia. A mnohým kňazom dáva ešte jedno – možnosť byť viac ako inokedy s inými kňazmi.

Si vis pacem, para bellum! Ak chceš mier, chystaj vojnu! 

Keď v piatok 6. decembra nastal výbuch bytovky v Prešove, bol som ďaleko od internetu. Titulky, že sa niečo udialo, som si všimol až neskoro popoludní a správy som si prečítal až večer.