Ruženec je stretnutie so živým Kristom. Táto myšlienka dominikána Mateja Juraja Šulika (s. 16 – 17), ktorá je i na titulke tohto vydania Katolíckych novín, ma oslovila. Niekedy si totiž človek, keď sa modlí ruženec, ani neuvedomuje, s kým má tú česť. Skôr sa možno sústredí na to, aby sa náhodou nepomodlil zrnko navyše...

Diplom z univerzity mám odložený ako raritu. Získala som ho ešte za komunizmu a ako študijný odbor je na ňom uvedené: marxisticko-leninská estetika a veda o výtvarnom umení. Rok potom, po prevrate v roku 1989, som ho mohla dať vymeniť. Neurobila som to. Ten diplom je svedok.

Aj keď som Pátra Pia nemala možnosť zažiť či osobne spoznať, z rozprávania a čítania o ňom viem, že je to osobnosť, ktorú si treba pripomínať.

Srdce Panny Márie prenikol sedmorý meč bolesti. Božia Matka však pretrpela nielen sedem bolestí, číslovka symbolizuje vrchovatú mieru utrpenia. Rovnako aj slovenský národ – jeho dejiny sú plné utrpenia a bolesti. Preto sa tak úprimne a oddane vinie k Sedembolestnej Panne Márii.

Ján Pavol I. bol vyhlásený za blahoslaveného. Zaznieva otázka prečo. Veď to bol pápež, ktorý stál v čele Katolíckej cirkvi de facto mesiac, argumentujú niektorí. Povýšenie jeho osoby na oltár nesúvisí len s jeho pontifikátom, ale najmä so životom, ktorý Albino Luciani viedol do svojho zvolenia za pápeža. Proces jeho blahorečenia sa neviedol vo Vatikáne, ale v rodnej diecéze Jána Pavla I. (s. 5). Zaiste, to, že bol pápežom, pomohlo v začatí procesu.