Dni utekajú rýchlo. Niekedy chceme spomaliť, ale akoby to nešlo. Zastavíme sa, až keď nás okolnosti donútia.

Obzvlášť zimné rána bývajú pre mňa ťažké. Tma, svieža teplota, hmlisto a strašidelný zjav v zrkadle. Jáj, veď to som ja. Usmejem sa.

Neviem, kde mi hlava stojí – hovoria si v týchto dňoch asi mnohí. V prípade našej redakcie to platí tiež.

Netreba sa ani veľmi hlboko zamýšľať nad tým, že 17. november 1989 priniesol slobodu slova, vrátane toho tlačeného.

Čo presne som robil 17. novembra 1989, si nepamätám.