Keď sme si už priznali vlastnú tmu a objavili svetlo Božej vernosti, potrebujeme sa vydať na cestu  do svojho srdca.  Do jeho zákutí, túžob a špeciálne  do zamknutých komnát. Potrebujeme mať kontakt sami  so sebou.  

Ak objavíme a priznáme si svoju tmu, tak zväčša túžime prijať svetlo. Hoci niektorým môže i tma vyhovovať, lebo nemusia nič meniť – zmena totiž bolí. V hĺbke však všetci túžime po tej radosti a slobode, ktoré svetlo dáva.  

Duchovnou prípravou a Národným stretnutím mládeže v Poprade sa nesie téma svetla. Ide o jeho objavenie, prijatie a dovolenie mu, aby v nás a cez nás svietilo.

Počas predchádzajúcich júnových úvah sme hľadali pokoj vo vlastnom srdci, uprostred životných skúšok i v našich vzťahoch. Evanjelium nás však pozýva urobiť ešte jeden krok.

Kresťanský pokoj sa neobmedzuje výlučne na vnútorný život jednotlivca. Jeho najnáročnejším prostredím sú naše každodenné medziľudské vzťahy.