V dobe neobmedzenej digitálnej komunikácie nám často uniká to najpodstatnejšie: skutočné stretnutie s druhým človekom.

Dovolenka má byť obnova tela i ducha. Nie únik, ale návrat k zmyslu, vzťahom a Božiemu zámeru s človekom.

Ľudia, ktorí nepoznajú rehoľný život, si často myslia, že rehoľníci sa len modlia. Neuvedomujú si, že vykonávajú bežné práce, ktorými si zabezpečujú živobytie, fungovanie a chod rehoľných domov.

Pod rehoľným závojom vidíme ženu, kresťanku. Ale v prvom rade vidíme Bohu zasvätenú osobu. Napriek pokračujúcemu zosvetšteniu našej spoločnosti rehoľné rúcho naďalej vzbudzuje úctu a obdiv.

Druhý vatikánsky koncil v dekréte o misijnom poslaní Cirkvi hovorí: „Nech všetci vedia, že ich prvou a najdôležitejšou úlohou pri šírení viery je hlboké prežívanie kresťanského života.“