Ruženec je stretnutie so živým Kristom. Táto myšlienka dominikána Mateja Juraja Šulika (s. 16 – 17), ktorá je i na titulke tohto vydania Katolíckych novín, ma oslovila. Niekedy si totiž človek, keď sa modlí ruženec, ani neuvedomuje, s kým má tú česť. Skôr sa možno sústredí na to, aby sa náhodou nepomodlil zrnko navyše...

Dôležitým faktorom v  preukazovaní Božieho milosrdenstva sú skutky milosrdenstva. Človek nimi potvrdzuje nielen to, že sám potrebuje milosrdenstvo, ale aj pripravenosť preukazovať ho blížnemu. Keď kresťan koná skutky milosrdenstva, odhaľuje v sebe schopnosť toto milosrdenstvo šíriť.

Diplom z univerzity mám odložený ako raritu. Získala som ho ešte za komunizmu a ako študijný odbor je na ňom uvedené: marxisticko-leninská estetika a veda o výtvarnom umení. Rok potom, po prevrate v roku 1989, som ho mohla dať vymeniť. Neurobila som to. Ten diplom je svedok.

Základným poslaním univerzít je rozvíjať a šíriť vzdelanosť v spoločnosti prostredníctvom tvorivej pedagogickej a vedecko-výskumnej činnosti. Poslaním univerzít je aj rozvoj vedy a kultúry.

Páter Pio z Pietrelciny, ktorého taliansky historik Andrea Riccardi nazval „starcom Talianska“ a označil za referenčný bod ľudovej zbožnosti v Taliansku, je vynikajúcim príkladom toho, že svätosť nie je výsadou dokonalých ani hŕstky vyvolených. Už sv. František Saleský tvrdil, že svätosť nie je iba pre kňazov či rehoľníkov, ale pre každého.