Argument o posvätených dlaniach nesedí

Odpoveďou na túto otázku nemôže byť subjektívny pocit, ale riadne ustanovenie Cirkvi.

ČO HOVORIA NORMY

Vychádzajme z noriem Rímskeho misála, kde sa v bode 162 píše: „V rozdávaní prijímania môžu kňazovi pomáhať iní práve prítomní kňazi. Ak však nie sú naporúdzi a počet prijímajúcich je veľmi veľký, kňaz si môže zavolať na pomoc mimoriadnych vysluhovateľov, čiže riadne ustanoveného akolytu alebo aj iných veriacich na to určených podľa stanoveného poriadku. V prípade nutnosti môže kňaz pre jednotlivý prípad poveriť na tento úkon vhodných veriacich.“

Rozlíšenie medzi riadnym a mimoriadnym vysluhovateľom je aj v kánone 910 Kódexu kánonického práva: „Riadnym vysluhovateľom svätého prijímania je biskup, kňaz a diakon. Mimoriadnym vysluhovateľom svätého prijímania je akolyta, ako aj iný veriaci poverený podľa normy kán. 230 § 3.“

Ide o prípady, ak chýba kňaz alebo diakon alebo je kňaz zoslabnutý. Alebo keď je taký počet veriacich, že by sa slávenie svätej omše veľmi predĺžilo. Tiež sa určuje, že laik, ktorý koná túto službu, má byť na ňu pripravený a má sa vyznačovať kresťanským životom a vierou.