Pán Ježiš vedel vždy šokovať. Každé podobenstvo má nejaký záver, ktorý nás tak trošku preplieska. Tak je to aj s podobenstvom o kúkoli.

Zrno potrebuje pôdu a pôda potrebuje zrno. Je to niečo podobné ako „ja som vinič a vy ste ratolesti“. Boh vo svojej pokore zariadil veci tak, že nás potrebuje – chce, aby sa veci diali cez nás. Ako povedal svätý Augustín: „Ten, kto ťa stvoril bez teba, nespasí ťa bez teba.“ Boh chce s nami spolupracovať. 

Keď hľadáme vodcu, spravidla chceme, aby to bol praktický človek, ktorý sa vie pohybovať vo svete a  dokáže nájsť riešenia. Jednoducho človek s nohami na zemi. Človek v realite. Asi by sme veľmi nechceli, aby nás viedol nejaký nepraktický mysliteľ, básnik či filozof.

Pred pár mesiacmi ma zaujal na internete článok. Skôr jeho nadpis: Nechcem mať deti. Tvrdila to v rozhovore jedna herečka, už neviem ktorá, ale to nie je podstatné.

Zjednodušene môžeme povedať, že v živote prežívame dva typy strachu. Jeden je ľahko odstrániteľný. Bojíme sa napríklad psa. Stačí ho dať do voliéry a problém je vyriešený. V zoologickej záhrade sa tešíme, keď vidíme medvede, levy, tigre, slony. Samozrejme, kým sú v klietke.