Nedržme sa  Boha

Otec putoval s malým synom a mali prejsť cez rozvodnenú rieku. Vtedy otec hovorí synovi: „Tu máš moju ruku a pevne sa jej drž.“ Chlapec však videl obrovské vlny a odpovedal otcovi: „Nie, otec, ja neudržím tvoju ruku. Ty zober moju a pevne ma drž.“

Z tohto pohľadu nám nepomôže držať sa Boha, pretože my sa ho vo vlnách sveta neudržíme. Je toho príliš veľa, čo sa na nás valí, a sme príliš slabí, aby sme to zvládli. Čo teda robiť? 

Presne to, čo spravil Peter, keď vystúpil z loďky a chvíľu kráčal po rozbúrenej hladine. Potom dostal strach, začal sa topiť a vtedy zavolal na Krista: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ 

Nie Peter sa chytal Krista, ale Kristus zachytil jeho. Pán držal Petra a nie naopak. Prichádza mi na myseľ modlitba, ktorú sa vraj modlieval svätý Filip Neri: „Pane, drž svojho Filipa, lebo keď ho iba na chvíľu pustíš, Filip ťa hneď zradí.“

Veľmi pekne to vyjadrujú ikony zmŕtvychvstalého Pána. Zostupuje do pekiel, aby podal ruku všetkým, ktorí sa chcú odtiaľ dostať. No nie oni držia jeho, ale on drží ich. Nikto z nás by sa neudržal Krista vlastnými silami. 

Najdôležitejšie je dovoliť Pánovi, aby nás držal. Zanechať sebavedomie, pýchu i pocit samospasiteľnosti a v pokore a dôvere sa obrátiť na nášho Pána.

Presne ako Peter. Presne ako Filip: Pane, drž svojho Mariána, Petra, Annu... lebo keď ma ty pustíš, ja ťa hneď zradím. Ale keď ma budeš držať, budem spolu s tebou bezpečne kráčať životom.