Paradox výberu

Zoberme si napríklad paradox slobodnej voľby. Ak si chcel kedysi niekto kúpiť nové topánky, šiel do obchodu a tam mali dvoje. Jedny mu boli malé a druhé veľké. Zobral veľké, lebo v malých sa chodiť nedá. A bol spokojný.

Teraz idem do obchodu, dobrých mi je štyridsať párov a všetky sú pekné. Niektoré sú v akcii, iné budú v akcii a neviem sa rozhodnúť, ktoré si mám vziať. Nakoniec nejaké kúpim a ešte doma premýšľam, či v obchode neboli aj kvalitnejšie, krajšie a možno aj lacnejšie. Paradox výberu. 

Nechcem tým povedať, že mať na výber je zlé alebo že bolo dobre, keď sme skoro nič nemali. Chcem povedať, že teraz musíme pri rozhodovaní oveľa viac premýšľať. A platí to aj v iných, dôležitejších otázkach. 

Kedysi sme mali na Slovensku katolíkov, evanjelikov a zopár nejakých iných cirkví, v podstate všetko kresťanov. Teraz je veľké množstvo uznaných cirkví.

Navyše cestujeme po svete a stretávame nekresťanov rozličných kategórií. A ich vzťah s ich bohom je tiež zaujímavý, pekný a príťažlivý. Prečo by som si mal zo všetkých vzácnych perál kúpiť práve Ježiša Krista a predtým ešte aj všetko predať? To je otázka, ktorú si musí vyriešiť každý sám. 

Svätý Pavol napísal, že všetko pokladá za odpadky oproti poznaniu Ježiša Krista, pretože v ňom sú všetky poklady múdrosti a vedomosti. Hinduista to povie o svojom božstve, moslim o svojom, budhista o svojom a prečo ja kresťan o Kristovi? 

Vieš na to odpoveď alebo nie? Ak nie, skús hľadať, pretože bez tejto odpovede nikto nemôže byť dospelým kresťanom.