Editoriál 29/2025

Pre niekoho to môže byť čisto o spoznávaní po historicko-architektonickej stránke či možno o návšteve cestovateľsky zaujímavého miesta. Pre iného to je zasa príležitosť spoznať aj iné prežívanie viery, ako je to katolícke.

Popri rozdielnostiach, ktoré človek vníma už pri priestorovom usporiadaní chrámu, možno nájde i niečo, čo sa spája aj s jeho vierou. Môže to byť nejaký detail, úkon, nápis. Jednoducho maličkosť, ktorá mu ukáže, že nie je v nejakom inom svete, ale medzi ľuďmi, ako je on sám, ktorí tiež prežívajú vieru svojím osobitým spôsobom.

V tejto súvislosti sa mi páči konštatovanie kňaza Zdena Pupíka z rozhovoru pre KN (s. 4 – 5), že spoznávanie tradície inej cirkvi sa už nechápe ako zrada vlastnej alebo koketovanie s heretikmi, ale ako otvorenosť pre druhých, ktorí vyznávajú živého trojjediného Boha.

Z  tohto rozhovoru sa dozvedáme tiež to, že nastal pozitívny posun vo vnímaní ekumenického hnutia, teda hľadania jednoty medzi kresťanmi. Často nám však treba hľadať jednotu aj medzi samotnými katolíkmi. Na niektorých témach sa totiž nielenže nedokážeme zhodnúť, ale sa na nich i pohádame. Dokonca aj na takej veci, ako je prežívanie liturgie.

V hľadaní jednoty by nás mohli povzbudiť otcovia Nicejského koncilu, ktorý sa skončil pred 1700 rokmi (s. 3, 10), ale napríklad aj Slováci za veľkou mlákou v  Chicagu, ktorých spája reč a hlavne ich viera (s. 6 – 7).

Prajem vám príjemné čítanie