Už vieš, koho budeš voliť? Táto otázka v posledných týždňoch zrejme zaznieva pri každom rozhovore. Niekedy vyvolá nepríliš príjemnú debatu, inokedy sa skonštatuje, že nie je koho voliť. Pri jednom rozhovore som si vypočul celkom výstižnú myšlienku – nevolíme miss, čiže dokonalého kandidáta či dokonalú stranu.

Jedna malá hádanka na začiatok: Je to naše, ale iní to používajú viac ako my. Čo je to? Predsa naše meno. Meno je dar. Prvé, čo dostane dieťa po narodení, je meno, ktoré ho bude sprevádzať celý život, preto by jeho výber mal byť starostlivý a uvážený.

Máme doma školáka! Neviem, či je to viac radosť alebo mierne zúfalý povzdych. Nielen môj, ale aj rodičov tisícov detí, ktoré prvýkrát sadajú do školských lavíc. A hoci z obchodov škola volá už dobrý mesiac, až teraz sa to stáva realitou.

Keď sa stanú veľké dejinné udalosti, vždy ma pri rozhovoroch s ľuďmi, ktorí ich zažili, zaujíma, čo v danej chvíli robili. Väčšinou sú to úplne jednoduché odpovede a obyčajné veci. Žili svoj bežný život, pracovali, učili sa, nakupovali, varili, upratovali, cestovali. Keď však do toho nečakane zaznela informácia, že sa stalo to a to, všetko bolo zrazu inak. Celý život sa obrátil hore nohami... No potom sa opäť musel vrátiť do normálu, lebo sa aj naďalej muselo pracovať, učiť, starať sa o domácnosť, variť, prať.

Tento editoriál píšem, počúvajúc ukrajinské hity, ktoré si púšťajú ukrajinskí majstri u nás doma. Ako mi prezradili, na Slovensku pracujú už niekoľko rokov. Zamestnanie im ponúkol pán, ktorému pomáhali stavať dom. Aj vďaka hudbe nestrácajú kontakt s rodnou krajinou, ktorú sužuje vojna.