Dobrovoľníctvo ako vyžarovanie Krista

Väčšinu sobôt trávim v dome misionárov lásky v Rimpe, ktorí tam organizujú program pre deti. Nachádza sa neďaleko hlavného mesta Kene Nairobi.
Roselyne Mwanza 28.01.2024
Dobrovoľníctvo ako vyžarovanie Krista

V dome misionárov lásky v Rimpe je každú sobotu pripravený pestrý program pre deti. Nechýbajú v ňom katechézy, modlitba, hry ani dobré jedlo. Snímka: Zuzana Hallová

S misionármi spolupracujem od roku 2021. Program sa vždy začína ráno o ôsmej. Najskôr sa spoločne s deťmi modlíme v kaplnke, potom nasledujú raňajky. Po nich sa deti rozdelia do rôznych skupín podľa veku.

Každú skupinu animuje niektorý z bratov, ktorí sa pripravujú na kňazstvo, v spolupráci s dobrovoľníkmi, ako som ja, a sestrami z rôznych komunít v závislosti od ich dostupnosti. Venujem sa väčšinou dievčatám od 12 rokov.

Prostredníctvom poézie, videí, biblických veršov, modlitby, správ, ale aj popkultúry sa im usilujem priblížiť a motivovať ich, aby premýšľali o svojom živote.

Okolo 12.30 sa podáva obed, aby sa deti mohli v primeranom čase vrátiť domov. Program poskytuje bezpečný priestor na interakciu mimo školy a zdravé stravovanie pre všetkých, ktorí ho navštevujú.

RADY A RIEŠENIA

Domov sa zvyčajne vraciam s niektorými deťmi z programu. Naše rozhovory sa krútia okolo ich skúseností doma a v škole. Spočiatku som považovala za správne, ak im pomôžem riešiť ich problémy.

Týkali sa skorých tehotenstiev v prípade dievčat, ale aj zlých známok, finančných ťažkostí a problémov vo vzťahoch v rámci rodiny aj mimo nej. Navrhovala som im riešenia. Viedla som s nimi rozhovory a hľadala pre ne pomoc. Časom som si uvedomila, že tento postup nebol „efektívny“.

Zlé známky sa zhoršili, niektoré neplnoleté dievčatá stále rodili deti a akokoľvek som sa usilovala, nedokázala som vyliečiť narušené vzťahy. Vnútorne ma to vyčerpávalo a pociťovala som zúfalstvo, že sa mi to nedarí. Navyše som sa musela konfrontovať sama so sebou.

S veľkou pokorou som sa pozrela na všetky svoje nedostatky a priznala som si, že pri zvládaní rôznych problémov som sa veľakrát neriadila vlastnými radami.

V dôsledku toho som si položila niekoľko ťažkých a podstatných otázok. Bolo moje dobrovoľníctvo skutočne dôležité? Malo vplyv na ostatných? Hodím sa vôbec na toto poslanie?

Pre mnohé deti sú chvíle s misionármi a dobrovoľníkmi jedinečným časom prijatia a bezpečia. Snímka: Zuzana Hallová

ŠÍRIŤ VÔŇU

Keď som sa modlila za svetlo v týchto otázkach, narazila som na verš z Biblie, ktorý považujem vo svojej situácii za revolučný. Išlo o verš z Evanjelia podľa Jána o Jánovi Krstiteľovi: „On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet“ (Jn 1, 7 – 8).

Zrazu zo mňa veľký tlak opadol. Určite som nemohla dať druhým to, čo im môže dať iba Boh. Jeho svetlo priťahuje. Len on môže zachrániť, uzdraviť, obnoviť a nekonečne milovať. Tiež som si spomenula na jednu modlitbu, ktorá vo mne dodnes rezonuje.

Často sa ju modlia práve misionári lásky: „Drahý Ježišu, pomôž mi šíriť tvoju vôňu, kamkoľvek idem. Zaplav moju dušu svojím duchom a životom. Prenikni a vlastni celú moju bytosť tak úplne, aby bol môj život len žiarou tvojho života.“

V každej dobe zostanú zlomené srdcia, časy budú pre nás všetkých čoraz ťažšie, ušetrené nebudú ani deti, s ktorými sa stretávam. Nemôžem zachrániť svet, nemôžem ochrániť deti vo svojej komunite pred všetkými ich problémami, dokonca nemôžem zachrániť ani seba.

Môžem sa však pokúsiť vyžarovať Krista. V tejto myšlienke sa skrýva mnoho múdrosti. Môžem odrážať Kristovo svetlo a nebyť zaťažená úsilím byť svetlom. A to s vedomím, že aj keď zlyhám, svetlo zostáva jasné, naša ľudská slabosť ho nikdy nezhasne.

INTERAKCIA S BOHOM

V mojej dobrovoľníckej práci s deťmi je teraz viac svetla. Viem, že keď budú v kontakte s Bohom, získajú odvahu čeliť ťažkostiam a zmeniť svoj život. Boh uzdraví ich zlomené srdcia alebo ich použije na svoju slávu.

Keď počas programu misionárov lásky alebo kdekoľvek inde v každodennom živote komunikujem s Bohom, dostanem odvahu postaviť sa svojmu rozporuplnému ja a vystaviť mu zlomené srdce. To je skutočný cieľ tejto aktivity – vytvárať priestor na interakciu s Bohom.

Keď sa vrátim k otázke, aký zmysel má moja dobrovoľnícka práca, musím zopakovať, že neviem. Spočiatku sa mi to zdalo ako neprijateľná odpoveď. No veľmi mi pomáha pozerať sa na ňu ako na dobrodružstvo. Dovoliť Bohu, aby ma držal za ruku, aby som kráčala, kamkoľvek ma povedie.