Madona vylovená z Mekongu

Farnosť Panny Márie pokoja sa nachádza v kambodžskej metropole Phnom Penh na ľavej strane rieky Mekong. Vo štvrti Areyksat sa koncom 70. rokov minulého storočia usadila skupina vietnamských katolíkov. „Žije tu asi dvesto rodín a viac než polovicu tvoria katolíci,“ vysvetľuje otec David.

Dodáva, že na Kambodžu, kde sa ku katolíckej viere nehlási ani pol percenta obyvateľov, je to veľmi nezvyčajné. „Presídlili ich sem na konci režimu Červených Kmérov, lebo tam, kde pôvodne žili, stavali hotel. Keďže to boli prevažne rybári, chceli bývať pri rieke.“ Od roku 2008 sa farnosť postupne stala mariánskym pútnickým miestom.

DVE SOCHY Z RIEKY

„V  roku 2008 vylovil kmérsky moslim z Mekongu zvláštnu sochu. Išiel s ňou k istej kresťanke, ktorá s prekvapením zistila, že ide o sochu Panny Márie,“ odvíja zaujímavý príbeh francúzsky misionár pred sochou, ktorá má podobu Panny Márie Lurdskej.

O štyri roky nato sa inému mužovi, bývalému budhistovi, z tamojšej dediny snívalo, že ho niekto prosí o pomoc: „Prosím, vylov ma z vody, lebo mi je veľmi zima. Som v Mekongu už mnoho rokov.“ Keďže bol kedysi rybárom, zobral svojich dvoch synov a vybrali sa na rieku.

Vylovili z nej ďalšiu sochu Panny Márie, tentoraz Madonu s Dieťaťom. „Pátral som po tom, odkiaľ sochy pochádzajú. Zistil som, že boli vyrobené vo Francúzsku,“ hovorí otec David, ktorý dokonca našiel manufaktúru, kde boli vyrobené.

Do rieky sa podľa predpokladov dostali počas Pol Potovho režimu, keď Červení Kméri ničili kostoly. Z farnosti sa vďaka nezvyčajne vyloveným sochám stalo pútnické miesto.

Podľa kňaza je však posolstvo Panny Márie z Mekongu jednoznačné – Božia Matka prosí kambodžských kresťanov, aby sa modlili za pokoj a sami sa stali tvorcami pokoja.

Francúzsky kňaz David Journault chce svojou službou v Kambodži poďakovať za kňazské povolanie. Snímka: Ivan Šulík

CESTA KU KŇAZSTVU

David Journault prišiel po prvý raz do Kambodže v roku 1997 po skončení vysokej školy. „Vyštudoval som ekonómiu a v Kambodži som si robil civilnú vojenskú službu. Za tie dva roky som chcel spraviť niečo pre Cirkev, kým sa zaradím do normálneho života a založím si rodinu.“

V skúšanej krajine, kde sa v tom čase len skončila občianska vojna, spoznal život kresťanov a vypočul si svedectvá katolíkov, ktorí prežili Pol Potov režim.

„Asi pol roka pred návratom domov som pochopil, že ma Boh volá, aby som mu slúžil. Nevedel som, či ako misionár alebo diecézny kňaz. Vo Francúzsku som ešte dva roky pracoval a o svojom povolaní som sa radil s kňazom.“

Do seminára vstúpil ako 27-ročný a za kňaza bol vysvätený, keď dosiahol Kristove roky. „Ešte pred vstupom do seminára sme mali napísať list biskupovi o našej motivácii na kňazstvo. Napísal som mu, že by som sa rád vrátil do Kambodže, aby som slúžil Cirkvi, ktorá mi pomohla nájsť povolanie.“

Po vysviacke pôsobil dvanásť rokov v Lavalskej diecéze a potom poprosil biskupa, aby mohol odísť do Kambodže. „Nebolo to jednoduché, lebo v našej diecéze je málo kňazov. Napokon sme sa dohodli, že pôjdem ako kňaz fidei donum.“

Na základe dohody môže zostať na misiách maximálne šesť rokov. „Rodičia ma uisťujú, že keď sa vrátim, určite nebudem nezamestnaný,“ smeje sa David.

Veriaci vo farnosti sú podľa otca Davida veľmi aktívni a štedrí. Obe sochy Panny Márie vždy ozdobia živými kvetmi. Snímka: Paul Chatsirey

PASTORAČNÉ VÝZVY

Najväčšou výzvou je pre francúzskeho kňaza jazyk. „Po prvej skúsenosti v krajine som vedel rozprávať, kmérčinu som však neovládal písmom. Ako kňaz som sa to musel naučiť, pretože musím sláviť svätú omšu a udeľovať sviatosti. Väčšina misionárov prichádza do Kambodže na celý život a jazyk študujú najmenej tri roky, ja som ho študoval deväť mesiacov.“

Súčasťou pastoračnej práce v Kambodži je inkulturácia vietnamskej komunity, ktorá tvorí väčšinu katolíckej populácie. „Vietnamským rodinám sa usilujeme pomôcť, aby sa dokázali začleniť do kmérskej spoločnosti. Aj preto ponúkame vo farnosti kurzy kmérčiny, aby mohli vietnamské deti chodiť do školy.“

Okrem živej a aktívnej farnosti má otec David na starosti ďalšie dva filiálne kostoly. „Starám sa aj o francúzsku komunitu veriacich v Phnom Penhi. Je to malá skupina asi štyridsiatich ľudí, každé dva týždne mávame v sobotu večer svätú omšu vo francúzštine.“

Francúzov pripravuje aj na prijatie sviatosti manželstva alebo na krst. „Nedávno to bol jeden pár – on bol Francúz a ona kmérska budhistka.“ Veľa francúzskych rodín sa však podľa jeho slov v poslednom čase vrátilo do vlasti, lebo školy v Kambodži boli pre koronu dva roky zatvorené.

Či zostane otec David v mariánskej farnosti až do konca svojej služby v Kambodži, netuší. „Pôjdem tam, kde ma bude biskup potrebovať,“ uzatvára.