Milovali Krista až do zabudnutia seba

Rodinu, ktorá žila v Ružomberku až do odvlečenia do koncentračného tábora v decembri 1944, tvorili štyria členovia. Otec František, mama Gizela a dvaja synovia – starší Tomáš a mladší Juraj.

František sa narodil 25. septembra 1895 neďaleko Senca. Vyštudoval Vyššiu obchodnú školu v Bratislave a stal sa z neho významný manažér a  pracovník v  oblasti obchodu. V roku 1918 ho dokonca vyznamenal cisár za zásluhy vo vojenskom priemysle. Jeho šikovnosť ho doviedla na vedúce pozície. Pracoval ako riaditeľ strojární v Lučenci, kde sa zoznámil so svojou manželkou a neskôr viedol aj ružomberskú celulózku.

V roku 1923 sa oženil s Gizelou Kohnovou. Táto vzorná a starostlivá manželka a matka prišla na svet 23. októbra 1900 v Lučenci. Po ukončení meštianskej školy navštevovala vzdelávací a školský ústav vo Viedni. Ako 22-ročná sa vydala za Františka. Z lásky dvoch mladých ľudí sa najskôr narodil 29. januára 1924 prvý syn Tomáš Dezider, ktorý je v procese blahorečenia aj s  otcom Františkom. Tomáš najprv navštevoval ľudovú školu v Bratislave, neskôr sa stal poslucháčom reálneho gymnázia.

Mladší brat Juraj sa narodil o šesť rokov neskôr, 16. apríla 1930. Mal veľké umelecké nadanie, vynikal najmä hrou na klavíri, príležitostne hrával na organe v ružomberskom jezuitskom kostole. Dokonca sa sám pokúšal komponovať.

Rodina sa v roku 1938 presťahovala do Ružomberka, keďže sa otec stal riaditeľom tamojšej fabriky. Jeho sekretárka Ružena Schniererová si na neho spomína ako na pracovitého, čestného, ale zároveň náročného a prísneho odborníka. „Bol to vynikajúci riaditeľ. Ako otec. Bol prísny, vyžadoval presnosť dochádzky a precíznosť v práci.“

OD ŽIDOVSTVA KU KRESŤANSTVU

Po príchode do nového domova sa už Munkovci nehlásili k židovskej viere. Počas života v Bratislave zo židovskej náboženskej obce vystúpili. Existuje o tom aj potvrdenie od notárskeho úradu zo 4. januára 1938.

Odvtedy boli oficiálne bez vyznania, ale hľadanie pravdy a túžba po duchovnom živote ich priviedli ku kresťanstvu. V roku 1939 prijala celá rodina sviatosť krstu.

„Od svojho krstu žili Munkovci horlivým náboženským životom, vzdelávali sa a rozširovali si obzor. Každodenne navštevovali bohoslužby a pristupovali k sviatostiam. Často si vykonávali duchovné cvičenia a uvažovali o Bohu, v ich spoločných rozhovoroch mali náboženské témy ústredné miesto,“ napísal Jozef Šuppa, SJ, v brožúrke Mučeníci lásky ku Kristovi.

Ich život mal pozitívny vplyv aj na ďalších ľudí. Jedným z nich bol židovský lekár a spisovateľ Pavol Strauss. Na základe príkladu Munkovcov prijal sviatosť krstu a krstnými rodičmi sa stali práve Munkovci.

„U krstných rodičov som spolu s  nimi prežíval krásu a  hĺbku kresťanstva. Život modlitby a lásky. Krásne prostredie krásnych ľudí. Boli voči mne nesmierne láskaví a pozorní. Čítali sme spolu staršiu i novšiu duchovnú literatúru a chceli sme úprimne žiť len z toho,“ uvádza Pavol Strauss vo svojich spomienkach.

Aj vychovávateľka Tomáša a Juraja Matilda Domatzká, pôvodom evanjelička, sa na podnet ich rodiny stala katolíčkou.

VOJNA A TOMÁŠOV NOVICIÁT

Život Munkovcov a ich osud výrazne ovplyvnila druhá svetová vojna. Na základe Židovského kódexu boli pre svoj pôvod na zozname osôb zaradených do deportácie. Spočiatku sa im darilo vyhnúť sa jej, keďže boli pokrstení a otec František bol pre štát z ekonomického hľadiska dôležitou osobou. Avšak bez povolenia úradov nesmel opustiť alebo zmeniť bydlisko.

Mladý Tomáš musel ukončiť štúdium na gymnáziu. Vo vzdelávaní pokračoval ako samouk. Keď bola rodina oslobodená od protižidovských opatrení, mohol zmaturovať. Po ukončení strednej školy ihneď vstúpil do noviciátu u ružomberských jezuitov. Napriek tomu, že bol konvertita, nemali o ňom predstavení žiadne pochybnosti.

„Mal také vlastnosti, také zmýšľanie, že sme mu jeho žiadosť nemohli odoprieť.“ Vtedajší ružomberský farár Ján Ferenčík napísal Tomášovi odporučenie: „Tomáš Munk je príkladný nadaním, mravmi, životom, povesťou a vedomosťami.“ Heslom jeho života sa stala láska ku Kristovi až do zabudnutia seba.

Zachovali sa aj spomienky jeho spolunovicov: „Modliť sa s ním bol zážitok, modlil sa akosi ináč. Jeho sústredenosť fascinovala. V krátkom čase vnikol hlbšie do kresťanstva ako mnohí z nás, ktorí sme boli pokrstení už ako deti. Okrem lásky k modlitbe a k duchovnému životu prejavoval sklony k intelektuálnej hĺbavosti.“

Okrem toho bol nadaný na jazyky. Ovládal latinčinu, nemčinu, maďarčinu i hebrejčinu.

NEKLESALI NA DUCHU

Protižidovské opatrenia sa Tomášovi ani žiadnemu z členov rodiny napokon nevyhli. Nacisti ako prvú zatkli matku Gizelu 14. decembra 1944. Hoci ich sused ponúkol otcovi Františkovi úkryt, odmietol. V ten istý deň zatkli otca i mladšieho syna Juraja. Tomáša vyvliekli z noviciátu o deň neskôr.

Vianoce trávili Munkovci vo väzení, neskôr sa ocitli v zbernom tábore v Seredi. Hoci sa za nich prihovárali významní predstavitelia Cirkvi aj na ministerstve, nepodarilo sa ich pred odvlečením do koncentračného tábora zachrániť. Matku s Jurajom odviezli do Bergen-Belsenu, kde pravdepodobne aj zahynuli. Otec s Tomášom sa dostali do Sachsenhausenu.

Napriek útrapám neklesali na duchu a  často povzbudzovali aj ostatných. Na konci vojny, po prípravách na likvidáciu tábora, sa im stal osudným takzvaný pochod smrti. Tomáš pravdepodobne zjedol pokazené jedlo a nevládal ísť ďalej. Dozorcovia ho vytrhli z radu a zastrelili. Otec ho nechcel opustiť, a tak ho čakal rovnaký osud.

MODEL RODINNÝCH ČNOSTÍ

Jezuiti na základe ich horlivého a  príkladného života predniesli návrh na blahorečenie. „Z dôvodu potrebných informácií o konci ich života prebieha proces blahorečenia len u Františka a Tomáša. Chceli by sme však v tomto jubilejnom roku prispieť k tomu, aby celá rodina a všetky jej osobnosti vrátane mamy Gizely a  mladšieho syna Jurka slúžili ako model rodinných a osobných čností pre dnešný svet,“ povedal jeden z organizátorov Roka Tomáša Munka Dušan Bezák, SJ.

Rok Tomáša Munka s mottom Svedectvo viery hojí rany vyhlásil provinciál jezuitov páter Jozef Šofranko, SJ, osobitným listom 28. januára, pri príležitosti stého výročia Tomášovho narodenia. Počas roka sa tak uskutoční niekoľko spomienkových podujatí, ukončený bude 4. mája 2025 pri 80. výročí Tomášovej mučeníckej smrti.

V  liste sa okrem iného píše: „Munkovci sa pripojili k nespočetným príslušníkom židovského národa i k členom Katolíckej cirkvi, ktorých totalitný režim nemilosrdne likvidoval, či pre ich pôvod, alebo pre vernosť Bohu. Svojou vernosťou Kristovi až do konca sa mu pripodobnili až po jeho kríž a stali sa majákom. Sú Božím svetlom pre nás a pre každého, kto je konfrontovaný s  podobnými otázkami, či už v rovnako brutálnej, alebo v inej, sofistikovanej podobe.“