Obetavý život pátra Michala Petráša

V rámci spomienkových podujatí v rodnom Pobedime či v Ružomberku, kde páter dlhé roky pôsobil, sa verejnosť dozvedela veľa zaujímavostí a faktov zo života láskavého a starostlivého kňaza.

Zároveň o ňom vyšla životopisná kniha z pera profesora Ladislava Csontosa, SJ, Horieť a zapaľovať. Obetavý život pátra Michala Petráša. S rovnomenným názvom bol natočený aj dokument, na ktorom sa podieľal dokumentarista Matúš Demko a kameraman Jakub Krška.

Z GYMNÁZIA K JEZUITOM

Michal Petráš sa narodil 26. septembra 1917 v Pobedime do početnej rodiny. Základy viery a lásky k Pánu Bohu získal práve tu. Vzorom mu bola najmä matka, ktorá chodila denne do kostola.

Po ukončení ľudovej školy v rodnej obci študoval na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom. To však nedokončil. Vylúčili ho kvôli anonymnému listu na pána farára, ktorý nevychádzal dobre s ľuďmi.

Rodina i samotný Michal netušili, čo s ním bude ďalej, avšak vďaka misionárovi Andrejovi Čambálovi sa jeho životná cesta otvorila pre rehoľné i kňazské povolanie. V roku 1935 nastúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Ružomberku.

Noviciát i štúdium teológie, ktoré dokončil v Ríme na Gregoriánskej univerzite, zvládol úspešne. Vo Večnom meste bol ako tridsaťročný vysvätený za kňaza. Jezuitskú formáciu dokončil vo Francúzsku.

PO BARBARSKEJ NOCI UVÄZNENÝ

Hoci ho spolubratia varovali, aby sa do rodného Československa nevracal pre zlé spoločenské a politické pomery, vrátil sa v roku 1949. Opäť sa ocitol v Ružomberku, kde sa stal ministrom jezuitského domu. Po barbarskej noci a zrušení mužských kláštorov ho komunisti spolu s ostatnými rehoľníkmi sústredili v Jasove a v Podolínci.

Odtiaľ sa mu podarilo so spolubratom Felixom Litvom ujsť. Nejaký čas sa vďaka obetavej rodine Krškovcov ukrýval v Likavke, no uvedomoval si, že tu nemôže byť dlho. Nechcel ohrozovať hostiteľskú rodinu a najmä túžil žiť slobodnejšie a vykonávať kňazské poslanie. Preto sa v máji 1951 pokúsil o ilegálny útek do Rakúska, ktorý mu nevyšiel. Pohraničná stráž ho spolu s kňazom Jánom Fratričom chytila a zadržala. Následne absolvoval ťažké výsluchy vtedajšími komunistickými pohlavármi.

DESAŤ ROKOV ZA MREŽAMI

Za údajnú velezradu ho odsúdili na desať rokov za mrežami. Neľahký a ponižujúci trest si odpykával vo viacerých väzniciach – v Bratislave, Leopoldove, Mírove, vo Valdiciach i v Novom Jičíne.

Marián Lednický z Pobedima spomína na slová pátra Michala, ktoré povedal o neľahkých časoch za múrmi žalára: „Vo väzení som nadobudol pravú vieru. Ako chlapec som miništroval, vyrastal som v katolíckej rodine. Ale ozajstnú vieru som spoznal až tam – keď som nevedel, či sa dožijem rána.“ Napriek mučivým okolnostiam vedel byť vzorom a svetlom pre ostatných.

Ani po vykonaní trestu sa situácia nezlepšila. Udelili mu zákaz vykonávať kňazské poslanie. Tak boli načas namiesto reverendy jeho oblečením montérky. Zamestnal sa ako robotník v kovovýrobe, neskôr ako žeriavnik. K plneniu kňazského poslania sa dostal až v roku 1968. Ako duchovný správca charitného domu v Piešťanoch. Štátny súhlas mu napokon po dvadsiatich rokoch umožnil slúžiť sväté omše aj vo svojom rodisku.

SLEDOVANÝ EŠTEBÁKMI

Ako aktívny a horlivý kňaz si vedel získavať deti a mládež, preto bol komunistickému režimu neustále tŕňom v oku. Nemal pokoj ani chvíľku, Štátna bezpečnosť ho intenzívne sledovala niekoľko rokov. V roku 1971 mu štát opäť odobral súhlas. V Ružomberku, kde vtedy pôsobil, sa zamestnal na Povodí Váhu.

„Vzťah si našiel ku každému, ale nevedel robiť kompromisy. Ani v najmenšom nebol ochotný pritakať vtedajšiemu režimu. Je pre mňa nedostižným vzorom, čo sa týka optimizmu a prístupu k ľuďom, napriek ťažkému životnému údelu,“ spomína na pátra Petráša Marián Lednický.

PREDČASNÁ PODOZRIVÁ SMRŤ

Život jezuitu Michala Petráša napokon predčasne ukončila tragická dopravná nehoda. Stalo sa tak v 56. roku jeho života, v 38. roku rehoľného pôsobenia a 27. roku kňazstva. V pozostalých a priateľoch dodnes rezonuje otázka, či išlo o osud, náhodu alebo zinscenovanú udalosť tých, ktorým prekážali jeho duchovné aktivity.

Páter Petráš je pochovaný v jezuitskej hrobke na ružomberskom cintoríne.