Kňaz na Kube je architekt aj stavbár

Na Kube pôsobíte viac ako dvanásť rokov. Prečo ste si vybrali práve túto krajinu?

Som verbista, misionár Spoločnosti Božieho Slova. V našej reholi si pred večnými sľubmi píšeme tri krajiny, v ktorých by sme chceli pôsobiť. Ako prvú som uviedol Kubu, pretože tu už žije misionár a môj spolubrat Radoslav Kottra, ktorý mi spomínal, že na tomto ostrove je výrazný nedostatok kňazov. Kubáncom pomôže popri veľkej chudobe a každodenných trápeniach povzbudenie a ja som s ľuďmi veľmi rád. Môžem tak byť užitočný tam, kde ma najviac potrebujú. Teraz sme na Kube trinásti verbisti, z toho traja zo Slovenska.

V ktorej časti Kuby vykonávate svoju misionársku činnosť vy?

Pôsobím ako kňaz vo farnosti Cayo Mambí, ktorá patrí pod Diecézu Holguín. Vznikla v roku 2018 a ja som jej prvý kňaz. Nachádza sa na východe ostrova a  spadá pod ňu dvanásť ďalších dediniek. Spočiatku v Cayo Mambí nebol kostol ani fara, tak som sa rozhodol, že sa ich pokúsim postaviť. Po rôznych komplikáciách a viacerých zamietnutých žiadostiach sa nám predsa len podarilo získať stavebné povolenie. Vďačíme za to predovšetkým návšteve pápeža Františka na Kube v septembri 2015. V minulosti som dva roky študoval na stavebnej fakulte, chcel som byť architektom a pracovať na stavbe. Pán Boh mi to splnil. Teraz som kňazom, architektom a vlastne aj stavbárom.

Kedy ste so stavbou kostola začali?

S prvými prácami sme začali už v roku 2017, povolenie nám vydali rok predtým. S veľkými komplikáciami sa nám ho podarilo dostavať v apríli 2023 a nasledovala posviacka. Problémy boli predovšetkým so zháňaním cementu a dreva. Teraz už slúžim sväté omše v novom kostole. Súčasťou fary je aj pastoračné centrum pre mládež, ktoré sa využíva na rôzne záujmové krúžky.

Kde ste dovtedy slúžili sväté omše?

Vonku pod stromami – doobeda na jednej strane a poobede na druhej, podľa toho, kde bol tieň. Ľudia si museli doniesť stoličky z domu.

Aké aktivity sa v kostole a na fare uskutočňujú?

Odkedy je kostol postavený, máme sväté omše nielen v nedeľu, ale aj v utorok, stredu a vo štvrtok. Ostatné dni chodím slúžiť sväté omše do vzdialených dediniek. V kostole prebiehajú krsty, venujeme sa príprave detí na prvé sväté prijímanie a katechéze dospelých. Vďaka projektu Slovenskej katolíckej charity Adopcia na diaľku sa nám podarilo dostavať a zariadiť pastoračné centrum a jedáleň Božieho milosrdenstva pre ľudí v núdzi. Súčasťou fary je aj pastoračné centrum, kde sa deti venujú rôznym záujmovým krúžkom.

Spomínali ste jedáleň Božieho milosrdenstva. Ako funguje?

Zo začiatku sme varili raz do týždňa pre asi 65 ľudí. V súčasnosti je to už dvakrát do týždňa pre viac ako 145 ľudí. Čo sa však týka varenia, plyn je na Kube vzácny, preto bolo všetko stavané na elektrinu. Ale výpadky elektriny, ktoré sa v súčasnosti dejú veľmi často, sťažujú prácu nielen nám, ale všetkým. Elektrina ide len v určitých intervaloch. Jeden deň by mala byť od šiestej ráno do šiestej večer a druhý deň naopak. Často sa to však mení, lebo pri veľkom dopyte elektrina jednoducho vypadne, takže nikdy nevieme, kedy bude a kedy nie. Ľudia tak bežne vstávajú o piatej ráno, aby mohli niečo navariť. K tomu je však náročné zohnať aj samotné potraviny na varenie. My ich bežne kupujeme až v Santiagu de Cuba, 250 kilometrov od našej farnosti.

Kedy sa začala vaša spolupráca s projektom Slovenskej katolíckej charity Adopcia na diaľku? A v čom vás podporujú?

V roku 2020 nám poslali prvé príspevky na kúpu potravinových balíčkov pre ľudí v núdzi. Následne, v apríli 2021, sme do projektu zaradili prvé deti z Kuby. Školstvo je síce bezplatné, ale deti potrebujú školské pomôcky, ako zošity, perá či ceruzky, školské uniformy a niektoré učebnice. Zabezpečujeme im aj základné hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť a lieky. Aktuálne má svojho darcu zo Slovenska 280 kubánskych detí.

S mnohými projektmi vo veľkej miere pomohla aj Konferencia biskupov Slovenska. Ako ste využili túto pomoc?

Ide o ovocie návštevy pápeža Františka v septembri 2021. Konferencia biskupov Slovenska vyhlásila verejnú zbierku na pomoc Kube, na ktorú prispeli mnohí Slováci. Vďaka tejto výraznej podpore sme mohli zrealizovať až 17 rôznych projektov. Pomohli sme cez ne opakovane ľuďom, ktorí sú ťažko zdravotne postihnutí. Pripravili a doručili sme viackrát potravinové a hygienické balíčky. Podarilo sa nám zrekonštruovať priestory poškodených kostolov, ktoré slúžia aj ako úkryt pred hurikánmi. Tiež zabezpečujeme pestovanie poľnohospodárskych plodín pre jedáleň Božieho milosrdenstva vo farnosti Cayo Mambí. Zadovážili sme ľuďom semená plodín a záhradnícke náradie, ako rýle, lopaty či krompáče, aby si mohli pestovať plodiny sami a nehladovať. Stále som uviedol len časť projektov, ktoré sme zrealizovali vďaka štedrosti darcov zo Slovenska.

Čo si ľudia na Kube môžu zo svojej výplaty dovoliť kúpiť?

Mäso dostať v obchodoch zhruba každé dva mesiace, pričom jedna rodina si môže zobrať tri kilogramy kuracieho mäsa. Väčšinou je však namiesto kuracieho k dispozícii iba mleté mäso. V domácnostiach nemajú mrazničky, takže sa hneď musí pripraviť na konzumáciu. Vajcia som v obchodoch nevidel už vyše dvoch mesiacov a olej oveľa dlhšie. Ľudia si musia hľadať vlastné cestičky, ako jedlo zohnať. No takéto neoficiálne kúpy sú ešte drahšie. Mydlo stojí bežne v obchode dva americké doláre, čo je strašne vysoká suma vzhľadom na to, že mesačný plat je tu 80 dolárov. Chlieb je to jediné, čo si miestni môžu v obchode kúpiť na raňajky. Ceny potravín však neustále rastú a Kubánci sú teda čoraz chudobnejší.

Prečo si ľudia nechovajú napríklad sliepky? Nebolo by to pre nich výhodnejšie?

Zo začiatku som sa sám seba pýtal to isté. Ale odpoveď je veľmi prozaická. Nemajú kde zohnať oplotenie. Jednoducho ho v krajine nedostať. Niektorí improvizujú a urobia si aké-také oplotenie z kríkov a kaktusov. To však nezabráni, aby niekto sliepky neukradol. Ľudia, ktorým sa pošťastilo mať prasiatka alebo ovečky, majú rovnaký problém. V krajine je totiž málo možností na prácu. Aj preto sme sa rozhodli zriadiť jedáleň Božieho milosrdenstva, aby nehladovali. Aj napriek tomu, že niekedy musím zháňať autom suroviny vo väčších vzdialených mestách a často nastanú komplikácie s kúpou benzínu alebo nafty, ktoré sú tiež na prídel.

V októbri minulého roku k vám prišli na monitorovaciu cestu zástupcovia Slovenskej katolíckej charity a Konferencie biskupov Slovenska. Ako táto cesta prebehla?

Na monitorovaciu cestu, ktorá trvala dva týždne, prišli traja kolegovia z projektu Adopcia na diaľku a Ivan Ružička z KBS. Spoločne sme navštívili deti zapojené do projektu Adopcia na diaľku a ich rodiny. Následne mi pomohli s roznášaním potravinovej pomoci pre ľudí v núdzi, farmári im ukázali náradie, vďaka ktorému vedia dopestovať základné potraviny. Navštívili sme aj opravené kostoly a aj predsedu Konferencie biskupov Kuby, otca biskupa Emilia Arrangurena Echevariu z Holguínu. Počas cesty sa všetci mohli každodenne presviedčať o konkrétnych výsledkoch pomoci realizovanej na Kube. Na vlastnej koži zažili aj tamojšie horúčavy, skromné obchody a výpadky elektriny.

Aké sú vaše plány do budúcna?

Ešte sú potrebné záverečné úpravy priestorov jedálne Božieho milosrdenstva. V dedinke Barrederas plánujem postaviť kaplnku na mieste, kde v minulosti stál kostol, ktorý sa rozpadol. Nová kaplnka bude zároveň slúžiť aj ako kryt pred hurikánmi. Chceme tiež pokračovať v spolupráci s projektom Adopcia na diaľku a  podporou tunajších detí. Ide o dlhodobý projekt, ktorý pomáha mnohým deťom a ich rodinám vyriešiť aspoň niečo z mnohých problémov.

Chcete na záver niečo odkázať čitateľom Katolíckych novín a tiež mnohým darcom?

Ďakujeme, že vám, žijúc medzi vlastnými problémami, nie sú ľahostajné životy ľudí na Kube. Vďaka za modlitby a vašu pomoc, vďaka, že robíte deň za dňom znesiteľnejší pre mnohých ľudí, ktorí vám osobne nebudú môcť nikdy poďakovať. V ich mene vám všetkým muchas gracias – veľká vďaka.