Pannu Máriu uctievali už počas Veľkej Moravy

Dejiny Slovákov sú úzko previazané s úctou k Panne Márii. Kde sú začiatky jej kultu?

Korene mariánskej úcty u Slovákov je potrebné hľadať v hlbokej historickej úcte k matke. Matka, mamička či matička bola u Slovákov nenahraditeľnou osobou, ktorá od narodenia sprevádzala, ochraňovala a starala sa o svoje deti a manžela celý život. Matka je chuťou, esenciou, dušou rodiny.

Do mariánskej úcty sa premieta aj to večne ženské, čo je osobitne typické pre Slovanov a zvlášť Slovákov. Slovenskí etnografi si ešte v 19. storočí všimli slovenské špecifikum, že žena matka je postavená na rovnakú úroveň s manželom, a preto požíva náležitú úctu.

Takéto vzťahy v rodine podporovala mariánska úcta ako prameň úcty k matke a žene. Vďaka matkám Slováci prežívali a prežívajú dodnes. Je to ovocie ich otvorenosti prijať Božiu Matku ako vlastnú nebeskú Matku, ktorá nás ochraňuje.

Z ktorého obdobia máme prvé zmienky o mariánskej úcte na našom území?

Úplne prvý doklad o mariánskej úcte v slovenských dejinách sa viaže k osobnosti nitrianskeho kniežaťa Pribinu. Po vyhnaní Mojmírom sa Pribina usídlil v Blatnohrade (dnes Zalavár) na území dnešného Maďarska.

Dal tam postaviť a v roku 850 salzburským arcibiskupom Liupramom posvätiť kostol zasvätený Bohorodičke. Vieme, že svätého Metoda v roku 885 pochovali v ústrednom chráme Veľkej Moravy zasvätenom Bohorodičke.

To dokladá dôležitosť mariánskeho kultu na našom území v 9. storočí. Jedna z legiend o kráľovi Svätoplukovi tiež poukazuje na jeho spätosť s mariánskou úctou. Podľa nej sa dal pochovať v chráme zasvätenom Panne Márii.

Legendy opisujú ako veľkého mariánskeho ctiteľa aj prvého uhorského kráľa, svätého Štefana, ktorý zveril Uhorsko Panne Márii. Tento akt tvoril jeden zo základných duchovných pilierov tohto štátneho útvaru.

Vyjadroval úzku spätosť raného Uhorského kráľovstva s mariánskou úctou a s Katolíckou cirkvou a rovnako aj úsilie zakladateľov štátu zabezpečiť preň čo najúčinnejšiu nadprirodzenú ochranu. Z tohto Štefanovho aktu vychádza pomenovanie Uhorska ako Regnum Marianum (Mariánske kráľovstvo).

Neskôr Európu zasiahla reformácia. Čo znamenala pre mariánsky kult?

Reformovaná časť obyvateľstva sa stavala veľmi kriticky k úcte svätých i Panny Márie. Najmä kalvínska reformácia ničila mariánske pamiatky, lutherovská reformácia nebola až taká tvrdá.

Kultivovaní mešťania, ktorí žili v spišských mestách, kde boli vybudované krásne chrámy, iba zakryli oltáre, sochy niekam odniesli alebo ich nechali v kostoloch. Necítili potrebu ničiť diela, ktoré dali vytvoriť ich otcovia a starí otcovia. Pravda je, že väčšina obyvateľstva Slovenska v zmätkoch prijala reformáciu.

Šírila sa najmä medzi nemeckým obyvateľstvom. Ľudová katolícka zbožnosť však i tak pretrvávala. Z ľudí naďalej vychádzala potreba udržať mariánsku úctu a na ňu nadviazala rekatolizácia, ktorá prišla s mariánskym kultom ako s niečím ústredným v rámci obnovy po Tridentskom sneme.

Slováci sa začali viac prikláňať k Sedembolestnej Panne Márii. Prečo?

Slovenské dejiny sú plné utrpenia a zápasov, víťazných prehier a prehraných víťazstiev. Sme podobní ako iné národy, ale máme vlastnú špecifickú cestu dejinami. Ako malý národ sme si možno viac ako iní uvedomovali bolesť, čo nás sprevádza, ktorú nám spôsobovali iní, ale aj my sami.

Zo silnej mariánskej úcty sa u Slovákov vykryštalizovala úcta k Sedembolestnej. Tá najlepšie vyjadruje nie naše bolestníctvo a ukrivdenosť ako negatívne pocity, ale hlboký zmysel bolesti v odovzdanosti.

Práve to nás posúva v perspektíve nádeje ďalej na ceste dejinami. Bolesti matky sa prepájajú s našimi bolesťami, a tak sa vytvára vnútorné intímne porozumenie. Bolesť by však sama osebe nemala zmysel. Vyvažuje ju radosť a veselosť, ktorá je tiež spojená s radosťou Božej Matky.

Z čoho sa sformovala úcta Sedembolestnej?

Základom úcty Sedembolestnej Panny Márie bola úcta k Bolestnej Matke Božej. Známa bola už na Veľkej Morave pod byzantským kultúrnym vplyvom. Spomeňme takzvaný mačiansky krížik, malý relikviár, na ktorom je zobrazená Mária ako jedna z troch postáv.

Vo vrcholnom stredoveku túto úctu u nás rozširovali najmä františkáni. Úcta Sedembolestnej je v Rímskokatolíckej cirkvi doložená v 14. storočí, no väčší rozmach zaznamenala od 15. storočia. Na Slovensku bol kult Sedembolestnej známy, no v stredoveku sa nepretavil do konkrétneho objektu.

Jeho rozšírenie a udomácnenie u nás bolo spojené s barokovou zbožnosťou 17. a 18. storočia. Prvá správa o objekte zasvätenom Sedembolestnej Panne Márii na území dnešného Slovenska sa viaže k Žofii Bosniakovej, hradnej panej zo Strečna.

V 30. rokoch 17. storočia založila v Tepličke nad Váhom chudobinec na počesť Sedembolestnej. Najstarší kostol s pôvodným patrocíniom Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza v obci Banky pri Banskej Štiavnici.

Pochádza z roku 1710. Niektoré stredoveké kostoly, ktoré dnes poznáme ako kostoly zasvätené Sedembolestnej, získali toto patrocínium až v 18. storočí.

Centrom úcty Sedembolestnej sa stal Šaštín. Ako sa tento kult dostal práve na Záhorie?

Grófka Angelika Bakičová sa v roku 1564 na ceste v kočiari pohádala so svojím manželom Imrichom Coborom, hradným pánom Šaštína. Impulzívny manžel v návale hnevu vysadil svoju manželku aj s komornou z kočiara.

Angelika sa v tejto ťažkej chvíli utiekala o pomoc k Bolestnej Matke Božej a prosila ju, aby jej žiaľ premenila na radosť. Pritom sa zaviazala, že na mieste konfliktu dá postaviť na jej chválu sošku. Prudká manželská hádka sa skončila zmierením a na mieste konfliktu bola v kaplnke umiestnená drevená soška Piety.

Legenda spojená so vznikom Piety ešte nehovorí o Sedembolestnej Panne Márii. Časom sa však práve úcta šaštínskej Piety konkretizovala ako úcta Sedembolestnej.

Takto bola v roku 1732 povolená jej verejná úcta. Pútnický chrám v Šaštíne dala postaviť Mária Terézia. Dokončený bol v roku 1762, išlo o vôbec najväčší chrám Sedembolestnej v habsburskej monarchii.

Slováci sa neskôr obrátili na Vatikán s požiadavkou, aby Sedembolestnú vyhlásili za ich patrónku. Ako vznikla táto iniciatíva?

K chápaniu úcty Sedembolestnej ako osobitného slovenského fenoménu prispelo v roku 1896 zavedenie osobitného sviatku Veľkej Pani Uhrov. Mariánsky kult sa v období maďarizácie často zužoval na maďarský národný kult u katolíkov. Slovenskí katolíci sa cítili z takto chápaného kultu vylúčení.

Preto našli svoj vlastný národný mariánsky kult v Sedembolestnej. Katolícky kňaz Ferdiš Juriga uverejnil v Slovenských ľudových novinách v roku 1911 článok Matička Sedmibolestná, patrónka slovenského národa.

Ním začal systematicky propagovať myšlienku Sedembolestnej Panny Márie ako patrónky slovenského národa. Po vzniku Československa v roku 1918 sa zásadne zmenili pomery.

Biskupmi sa stali národne uvedomelí Slováci. V máji 1925 sa na púti v Šaštíne modlilo šesťtisíc mužov za vyhlásenie Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska a Slovákov. Nasledovali konkrétne kroky slovenských biskupov, ktorí poslali do Ríma v tejto veci osobitnú žiadosť.

Ako na túto požiadavku reagovali v Ríme?

Žiadosťou sa zaoberala Posvätná kongregácia obradov a Posvätná kongregácia pre mimoriadne cirkevné záležitosti. Žiadosť ostala otvorená dva roky. Rok 1927 sa niesol v znamení 200. výročia rozšírenia sviatku Sedembolestnej Panny Márie na celú Rímskokatolícku cirkev.

Pri tejto príležitosti sa slovenskí biskupi opäť obrátili písomnou prosbou na pápeža Pia XI. Skoncipoval ju spišský biskup Ján Vojtaššák. V liste vyzdvihli dôležitosť mariánskej úcty u Slovákov od prvých storočí kresťanstva.

Prosili pápeža, aby im poslal krátky list, ktorý by mohli prečítať veriacim v rámci jubilejnej púte v Šaštíne. Okrem toho žiadali, aby potvrdil Sedembolestnú Pannu Máriu ako „dedičstvo viery“ na Slovensku.

Výsledkom bol dekrét Posvätnej kongregácie obradov z 22. apríla 1927 Slávna u slovenského národa, ktorý zdôraznil starobylosť a dôležitosť úcty Sedembolestnej Panny Márie v slovenskom národe a ústredné postavenie šaštínskeho pútnického chrámu v tejto úcte.

Svojím obsahom dekrét uznal Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska a Slovákov.

Slováci mali svoju patrónku, no s nástupom komunistického režimu si ju verejne uctievať nemohli. Čím zvlášť prekážala Sedembolestná komunistom?

Sedembolestná ako symbol Slovenska a utrpenia Slovákov sa stala nepohodlnou. Bola zatláčaná do úzadia. Dá sa to priblížiť na príklade. V roku 1948 bol posvätený Kostol Panny Márie Snežnej na bratislavskej kalvárii.

Pôvodné patrocínium, o ktoré sa snažili iniciátori stavby, však malo byť Sedembolestnej Panny Márie. V srdci hlavného mesta Slovenska mala vzniknúť svätyňa, ktorá mala tvoriť doplnok k svätyni v Šaštíne.

Po zmene politických podmienok v roku 1945 sa však už o tom nehovorilo. Takisto púte v Šaštíne podobne ako na iných pútnických miestach boli najmä v 50. rokoch striktne limitované. Štátny úrad pre veci cirkevné určoval, kedy púť bude a koľko ľudí sa na nej môže zúčastniť.

Ešte aj to sa snažili minimalizovať tým, že tam dávali odpútavacie akcie alebo vyhlásili, že je tam nejaká epidémia. Týmto spôsobom chceli ľudí odradiť od tradície putovať na mariánske pútnické miesta, osobitne do Šaštína.

Tento tlak v rôznych podobách pretrval do roku 1989. Nakoniec sa však ukázalo, že mariánsky kult a úctu Sedembolestnej sa nepodarilo odstrániť z povedomia slovenských katolíkov.