Aktívna účasť na liturgii obohacuje

V týchto pochybnostiach nám zrozumiteľný výklad dávajú Všeobecné smernice Rímskeho misála v článku 59. Tu sa píše: „Podľa tradície úloha prednášať čítania nie je predsednícka, ale služobná. Čítania preto prednáša lektor. Keď chýba schopný lektor, celebrujúci kňaz prednáša aj ostatné čítania.“

Neskôr sa na inom mieste zdôrazňuje: „Lektor má určenú úlohu pri slávení Eucharistie a má ju plniť.“ Dôstojnosť tejto služby zvýrazňuje článok 194. „Keď sa ide k oltáru, ak nie je prítomný diakon, lektor, oblečený do schváleného rúcha, môže niesť evanjeliár trochu vyzdvihnutý. Ak nesie knihu kráča pred kňazom: ináč ide spolu s ostatnými posluhujúcimi.“

Na doplnenie: „Ak sa úvodný spev a spev na prijímanie nespieva a ani veriaci nerecitujú text príslušných spevov z misála, môže ich predniesť vo vhodnom čase sám lektor.“

V danom kontexte nám pomôžu lepšie pochopiť celú situáciu Všeobecné smernice lekcionára. „Treba mať v úcte službu lektora ustanoveného liturgickým obradom. Liturgické zhromaždenie má však mať lektorov, aj keď to nie sú lektori ustanovení na túto úlohu.

Preto sa treba postarať o to, aby boli naporúdzi niektorí súci laici, ktorí by boli pripravení na túto službu. Príprava má byť predovšetkým duchovná. Je však potrebná aj príprava technická. Duchovná predpokladá výchovu: biblickú a liturgickú.“

V tomto rozmere sú požiadavky rozhodne nastavené pre dospelých laikov. Existuje však aj smernica pre omše za účasti detí.

„Nech čím viac detí vykonáva pri slávení osobitné úlohy, ako sú príprava priestoru a oltára, plnenie úlohy speváka, spev v zbore, hra na hudobných nástrojoch, prednes čítaní. Záleží teda od okolností a situácie, za ktorej prebieha bohoslužba. Pomáha nám aj úvod Lekcionára na omše za účasti detí.

„Pretože hlavnú časť liturgie slova tvoria čítania zo Svätého písma, ani v omšiach s deťmi nesmie chýbať biblické čítanie. Ak to text umožňuje, bude užitočné dať čítať deťom tak, že sa im vyznačí časť, ako sa to robí pri čítaní pašií vo Veľkom týždni.“

Z uvedených inštrukcií teda vyplýva, že pri svätých omšiach slávených za účastí detí majú čítať čítania zásadne ony.

Jednoznačne k druhej otázke opätovne hovorí Rímsky misál: „Keď sa ľud zišiel a prichádza kňaz s diakonom a posluhujúcimi, začína sa spievať úvodný spev. Tento spev otvára slávenie bohoslužby, utužuje jednotu zhromaždených, ich myseľ uvádza do tajomstva liturgického obdobia alebo slávnosti a sprevádza prichádzajúceho kňaza a jeho  asistencie.“

Článok 48 uvádza: „Ak sa úvodný spev nespieva, recitujú antifónu uvedenú v misáli veriaci alebo lektor.“ Z toho vyplýva, že úvodný spev je súčasťou svätej omše. Ten istý Rímsky misál usmerňuje: „Záverečné obrady obsahujú: krátke oznamy, ak sú potrebné, pozdrav a požehnanie kňaza, prepustenie ľudu diakonom alebo kňazom a pobozkanie oltára spolu s pozdravením oltára hlbokým úklonom.“

V smerniciach sa nič nehovorí o záverečnej piesni, preto záverečná pieseň nepatrí do častí svätej omši.