Každý presun kňaza má dôvody i pravidlá

Mesiac jún je na Slovensku tradične spojený s kňazskými vysviackami. Svätením nových kňazov pribúdajú nové posily do jednotlivých diecéz.

Každý vysvätený kňaz však okrem svätenia potrebuje aj kánonické zaradenie či poverenie pre nejakú službu. Noví kňazi sú zaradení do pastorácie a starší môžu byť preložení na iné miesto. Každý kňaz je v diecéze poverený určitým úradom – farár, farský administrátor – a môžeme sem zaradiť i farských vikárov, kaplánov, duchovných správcov a iné služby, ktoré kňazi v diecéze či mimo nej vykonávajú. Do tohto úradu je kňaz menovaný svojím diecéznym biskupom; ak službu vykonáva mimo svojej diecézy, tak ordinárom miesta. Cirkevný úrad je možné nielen prijať, ale aj stratiť, a to zrieknutím, odvolaním, preložením či zbavením.

PODĽA OKOLNOSTÍ

Ako vzor nám môže poslúžiť kňaz, ktorý zastáva úrad farára. Farár sa svojho úradu môže zrieknuť, napríklad keď dovŕšil 75. rok života alebo pre zdravotné okolnosti, ktoré mu nedovoľujú funkciu plnohodnotne vykonávať.

Diecézny biskup môže kňaza (farára) preložiť najmä vtedy, keď uzná za vhodné, že konkrétny kňaz by bol vhodný na iné potrebné miesto. Neraz sa stane, že kňaz sám požiada o preloženie – keď zo zdravotných dôvodov potrebuje menšie miesto alebo keď cíti, že sám potrebuje zmenu, alebo iné.

Diecézny biskup musí pri prekladaní farára dodržať predpísaný postup, ktorý v kódexe stanovuje cirkevné kánonické právo. Odvolanie z úradu môže nastať pre viaceré okolnosti. Napríklad ak klerik stratil klerický stav; ak odpadol od katolíckej viery alebo spoločenstva Cirkvi; alebo sa pokúsil o čo i len civilný sobáš. Zbavenie úradu je tak spojené s trestom za nejaký delikt.

NA URČITÝ ČAS

V bežnej každoročnej praxi dochádza najmä k prekladaniu kňazov na iné miesto. Keďže preložením kňaza ostáva uprázdnené miesto, nahradí sa iným kňazom, a tak nastáva akýsi prirodzený posun – jedno preloženie vyvolá „kolotoč“ následných presunov, pretože niekedy nie je možné vymeniť kňazov medzi sebou len na dvoch miestach.

Diecézny biskup totiž musí pozerať aj na okolnosti, kvality alebo obmedzenia kňaza, veľkosť či charakter farnosti či iného pastoračného zaradenia. Napríklad nemalo by zmysel tlačiť mladého kňaza za duchovného správcu školy, keď je preňho vyučovanie nočná mora.

Existuje tiež časové ohraničenie zastávania pastoračných pozícií alebo cirkevných úradov. Konferencia biskupov Slovenska v  roku 2012 odsúhlasila, že je možné menovať farárov na určitý čas, a stanovila ho na deväť rokov. Je na jednotlivom diecéznom biskupovi, či túto normu dodrží, alebo nie. Ak má byť farár menovaný na určitý čas, toto ohraničenie musí byť súčasťou menovania.

V každej diecéze existuje tiež partikulárne právo, ktoré určuje časové ohraničenie niektorých cirkevných úradov. Na ohraničený čas môže byť menovaný generálny vikár, kancelár, moderátor kúrie, rektor seminára, prefekt seminára a iní. Po uplynutí času môže byť potvrdený v úrade na ďalšie obdobie alebo preložený na iné miesto.

Čo sa týka farských vikárov (kaplánov), je na jednotlivom diecéznom biskupovi, koľko daného kňaza na tom-ktorom mieste ponechá. Niekde existuje nepísané pravidlo troch rokov, inde dvoch. Pomerne častým prekladaním farských vikárov ide o to, aby nabrali skúsenosti z viacerých farností, prostredí, ale aj od kňazov s ktorými spolupracujú.