Najúčinnejšia pomoc pre duše v očistci

Správne čitateľ píše, že zosnulí na svojom živote nemôžu už nič zmeniť. Tí, ktorí sú v nebi, zmenu nepotrebujú. Tí, ktorí sú v pekle, aj keď veľmi trpia a túžia po zmene, pomoc nemôžu a nevedia prijať.

Ale tí, ktorí sú v očistci a trpia, plne závisia od nás, od Cirkvi. Iba my im môžeme pomôcť k skráteniu ich života v očistci a prechodu do nebeskej vlasti.

Milosrdenstvo i spravodlivosť

Na lepšie pochopenie uvádzam jedno zo zjavení svätej sestre Faustíne z Denníčka: „Krátko nato som ochorela. V tom čase som sa opýtala Pána Ježiša, za koho sa mám ešte modliť. V nasledujúcu noc som uzrela anjela strážcu, ktorý mi kázal, aby som ho nasledovala.

Čoskoro som došla na hmlisté miesto, ktoré bolo naplnené ohňom, kde trpeli mnohé duše. Tieto duše sa vrúcne modlili, ale pomôcť si už nemohli. Plamene, ktoré ich pálili, sa ma nedotkli. Opýtala som sa tých duší, aké je ich najväčšie utrpenie.

Odpovedali mi jednoznačne, že ich najväčším súžením je túžba po Bohu. Videla som i Božiu Matku, ako ich utešovala. Duše nazývajú Máriu ,Hviezda morská‘. Ona im prináša ochladenie. Neskôr sme vyšli za dvere tohto väzenia plného utrpenia.

Začula som vnútorný hlas, ktorý mi povedal: ,Moje milosrdenstvo to nechce, ale spravodlivosť to prikazuje.‘ Od tej chvíle som bližšie spätá s trpiacimi dušami“ (Denníček, 20). To je celkom vážne. Predstavme si situáciu, že na svojom živote nemôžeme nič zmeniť a sme úplne závislí od druhých.

Jediná svätá omša pre svoju nekonečnú hodnotu, lebo sprítomňuje obetovanie Ježiša Krista na kríži, skrze ktoré vykúpil celý svet, by sama osebe stačila na vyslobodenie celého očistca. Aplikovanie svätej obety je však obmedzené vôľou Boha v jeho nevýslovnej spravodlivosti.

Úžitok svätej omše

Teológovia delia ovocie svätej omše na tri časti a učia, že jedna časť sa vlieva do pokladu Cirkvi a prináša úžitok všetkým jej členom.

Druhá časť prináša úžitok kňazovi, ktorý ju slávi, a aj veriacim, ktorí sú na nej prítomní alebo ju počúvajú, pretože sa zúčastňujú na obete – najmä vtedy, keď pristupujú k prijatiu Pána Ježiša v Eucharistii.

Tretia časť prináša úžitok tomu, za koho je slúžená, a táto časť – v miere, ktorú pozná len Boh – sa dá aplikovať na duše v očistci. Ďalej vysvetľujú, že keď sa zúčastníme na bohoslužbe alebo na iných náboženských praktikách, nedostávame všetci rovnaké množstvo zásluh.

Ich získanie viac-menej nezávisí od prameňa, ktorý je nekonečný a večne chrlí vodu, ale závisí od nádoby, ktorú sme my pripravili, aby sme načerpali z tajomných vôd milosti. Kto je lepšie pripravený, kto má väčšiu lásku, vieru, pozornosť, nábožnosť, prijme pravdepodobne väčšie množstvo milostí.

Účasť na svätej omši nám pomáha v miere, v akej sme schopní prijať Božiu milosť v pripodobnení a zjednotení sa s Kristom, pretvára nás v nových ľudí, pozýva nás k obráteniu a pokániu, posilňuje nás a prijatie Pána Ježiša nás uzdravuje na tele i duši.

Táto úvaha platí aj pre zosnulých. Smrťou sa končí čas získavať zásluhy. Tak si i zosnulí zachovávajú tú schopnosť prijať vody milosti, ktorú mali počas života. Eucharistická obeta svätej omše je nevyčerpateľný prameň, ale zosnulí z neho prijmú toľko, čo sa vojde do ich nádoby.

Na zemi neexistuje objektívne účinnejšia pomoc pre duše v očistci, ako je svätá omša obetovaná za ne. Duše v očistci potrebujú našu pomoc, tak vás k nej chcem povzbudiť. Veľmi účinnou pomocou, inšpirovanou skúsenosťou sv. Gregora, je slávenie gregoriánskych svätých omší, teda 30 po sebe nasledujúcich.

Viac duchovných myšlienok a informácií o dušiach v očistci a slávení svätých omší za ne mi ponúkol taliansky kňaz Dolindo Ruotolo (porov. Don Dolindo Ruotolo, Kto zomrie, uvidí)