Nová dimenzia ľudskej existencie

Už viackrát som sa nad touto otázkou zamýšľal aj ja. Hlavne vtedy, keď som videl obrázky z vojen, dopravných nehôd či v súvislosti s „kyselinármi“. Smutne som si povzdychol: Veď to už ani dobrý a všemohúci Pán Boh nedá dohromady... Nedá? Ako to vlastne je? Je vzkriesenie tela len nejaké preklopenie toho pozemského do nebeského?

ROZHODUJÚCI MEDZNÍK

Duchovný spisovateľ a kňaz Carlo Carretto tvrdil, že vzkriesenie tela nie je len exhumáciou mŕtvoly, lebo potom by museli byť vo večnosti šťastní tí, ktorí umreli v kvete mladosti, a vetchí starci a starenky, čo sa dožili vysokého veku, nešťastní. Ak by sa teda mal dožiť vysokého veku, prosil by Pána, aby ho radšej nechal pokojne odpočívať v hrobe. Ale my na základe biblických správ veľmi dobre vieme, že to tak nie je. Rozhodujúci medzník je Ježišovo zmŕtvychvstanie.

„To, či Ježiš len bol, alebo či aj je, závisí od zmŕtvychvstania,“ hovorí Benedikt XVI. Áno alebo nie v tejto otázke sa netýka udalosti, ktorá je len jednou z mnohých v Ježišovom živote, ale samotnej Ježišovej osoby

SPOZNANIE ZVNÚTRA

Keď čítame evanjeliové state o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša, musíme si uvedomiť, že svedkom, ktorí sa stretli so zmŕtvychvstalým Pánom, vôbec nebolo ľahké zmŕtvychvstanie zadefinovať. Bolo to nóvum, ktoré sa nedalo s ničím porovnať.

Učeníci zmŕtvychvstalého Pána zo začiatku nespoznávali. Je to prípad emauzských učeníkov, Márie Magdalény, ale aj učeníkov pri Genezaretskom jazere: „Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš“ (Jn 21, 4). Až neskôr ho spoznáva Ján: „Vtedy učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: To je Pán!“ (Jn 21, 7). Podľa Benedikta XVI. by sa dalo povedať, že ide o spoznanie zvnútra, ktoré však napriek tomu ešte stále zostáva zahalené tajomstvom.

Aj po zázračnom rybolove, keď ich Ježiš pozval, aby si šli zajesť, stále panuje atmosféra neistoty – vedeli to vo svojom vnútri, ale nie z toho, ako Ježiš navonok vyzeral.

POVAHA ZJAVENIA

Tejto dialektike spoznávania a nespoznávania zodpovedá i povaha zjavenia. Ježiš prichádza cez zatvorené dvere, zrazu sa zjavuje uprostred učeníkov a rovnako záhadne sa vytráca. Je telesne prítomný, a predsa nie je viazaný zákonmi priestoru a času.

V tomto sa nám odhaľuje tajomný charakter novej existencie Zmŕtvychvstalého. Platí totiž oboje: Je ten istý – telesný človek – a je i niekým novým, kto vstúpil do nového spôsobu existencie. Ježišovo zmŕtvychvstanie je udalosť, ktorá sa odohrala v dejinách, no zároveň presahuje historický priestor a siaha ponad dejiny. Je to akoby „mutačný skok“, v ktorom sa otvára nová dimenzia života a ľudského bytia.

Iba keď vzkriesenie chápeme ako univerzálnu udalosť, ako otvorenie novej dimenzie ľudskej existencie, sme podľa Benedikta XVI. na ceste k správnemu pochopeniu celého novozákonného svedectva o vzkriesení. Človek Ježiš patrí i so svojím telom úplne do sféry božského a večného. Ako kedysi povedal Tertulián, „duch i krv majú odteraz svoje miesto v Bohu“.