Občas trochu latinčiny nie je na škodu

Liturgická reforma Druhého vatikánskeho koncilu, ktorá je výsledkom dokonalej práce koncilových otcov a mnohých expertov – spolupracovníkov, v konštitúcii Sacrosanctum concilium jasne hovorí, že „v latinských obradoch nech sa zachová používanie latinského jazyka“ (SC 36, 1).

Ale „keďže pri svätej omši, vysluhovaní sviatostí alebo v iných častiach liturgie môže byť pre ľud veľmi užitočné používanie rodného jazyka, možno mu dať viac miesta“ (SC 36, 2).

To bol dôvod, pre ktorý sa aj v našom rímskom ríte začali po dlhých storočiach prekladať liturgické texty do jazykov jednotlivých národov – čo najplnšia aktívna účasť veriacich na bohoslužbách. Hneď v začiatkoch realizácie liturgickej obnovy bola požiadavka, aby v jazykovo miešaných farnostiach v nedele a prikázané sviatky bola aspoň jedna svätá omša v latinskom jazyku.

AJ ČASTEJŠIE

Po mnohých zmenách v celoeurópskom rozmere majú veriaci oveľa viac možností cestovať do rôznych krajín, preto máme v Cirkvi odporúčanie, aby sa niektoré stále časti svätej omše častejšie uskutočnili aj v latinčine.

Je to logické, lebo existuje mnoho prekrásnych gregoriánskych variácií stálych častí svätej omše (Kyrie, Glória, Sanctus, Pater noster, Agnus Dei), ktoré môžu veľmi obohatiť a prehĺbiť prežívanie toho najväčšieho tajomstva našej viery – svätej omše.

Ale môžu tiež pomôcť veriacim v prípade, že sú na nedeľnej bohoslužbe v krajine, ktorej reč nepoznajú, aby sa zorientovali v tom, čo sa práve deje pri oltári. Napokon aj v našom najnovšom misáli máme uvedenú tiež latinskú verziu Kyrie...

Je len na škodu, že v mnohých farnostiach u nás sme celkom zabudli na to, že práve latinčina nám môže veľmi dobre pomôcť uvedomovať si, že sme jedna, svätá, apoštolská a katolícka Cirkev.

Preto je obdivuhodné, že v škole Citadela v Ivanke pri Dunaji už malé deti – prváci, druháci, tretiaci a štvrtáci – vedia nielen odrecitovať, ale aj zaspievať všetky stále časti (Kyrie, Glória, Sanctus, Pater noster, Agnus Dei) v latinčine.

AJ INÁ MOŽNOSŤ

Povzbudzujem kňazov a organistov, aby si našli čas a zachovali aj v našom národe to, čo je krásne a spojené s našou dávnou minulosťou, čo nás tiež môže viac zjednotiť.

Pri našich dnešných moderných pomôckach nie je problém sprístupniť veriacim v kostole texty v latinčine aj častejšie, nielen na slávnosti, aby sa mohli s radosťou zapojiť do liturgie.

Som presvedčený, že ak je to zriedkavo, nehrozí, že sa liturgia vráti späť do obdobia pred Druhým vatikánskym koncilom a stane sa elitnou záležitosťou pre malú časť účastníkov (organista, dirigent a zbor), čo by bolo skutočným popretím celej liturgickej obnovy.

Azda ešte malá poznámka. Dokonca aj nové, upravené texty rozličných litánií uvádzajú hneď na začiatku možnosť použiť latinskú verziu.