Občas trochu latinčiny nie je na škodu
V našom kostole sa na väčšie sviatky spieva Pater noster a nie Otče náš, teda po latinsky. Keďže sa to takto nespieva bežne, ani nie sme farnosť navštevovaná zahraničnými turistami, málokto rozumie. Vedel by nejaký liturgista vysvetliť, prečo Otče náš po latinsky?
JÁN, VÝCHODNÉ SLOVENSKO
Latinčina nám môže pomôcť uvedomovať si, že sme jedna a katolícka Cirkev. Ilustračná snímka: picryl.com
Liturgická reforma Druhého vatikánskeho koncilu, ktorá je výsledkom dokonalej práce koncilových otcov a mnohých expertov – spolupracovníkov, v konštitúcii Sacrosanctum concilium jasne hovorí, že „v latinských obradoch nech sa zachová používanie latinského jazyka“ (SC 36, 1).
Ale „keďže pri svätej omši, vysluhovaní sviatostí alebo v iných častiach liturgie môže byť pre ľud veľmi užitočné používanie rodného jazyka, možno mu dať viac miesta“ (SC 36, 2).
To bol dôvod, pre ktorý sa aj v našom rímskom ríte začali po dlhých storočiach prekladať liturgické texty do jazykov jednotlivých národov – čo najplnšia aktívna účasť veriacich na bohoslužbách. Hneď v začiatkoch realizácie liturgickej obnovy bola požiadavka, aby v jazykovo miešaných farnostiach v nedele a prikázané sviatky bola aspoň jedna svätá omša v latinskom jazyku.
AJ ČASTEJŠIE
Po mnohých zmenách v celoeurópskom rozmere majú veriaci oveľa viac možností cestovať do rôznych krajín, preto máme v Cirkvi odporúčanie, aby sa niektoré stále časti svätej omše častejšie uskutočnili aj v latinčine.
Je to logické, lebo existuje mnoho prekrásnych gregoriánskych variácií stálych častí svätej omše (Kyrie, Glória, Sanctus, Pater noster, Agnus Dei), ktoré môžu veľmi obohatiť a prehĺbiť prežívanie toho najväčšieho tajomstva našej viery – svätej omše.
Ale môžu tiež pomôcť veriacim v prípade, že sú na nedeľnej bohoslužbe v krajine, ktorej reč nepoznajú, aby sa zorientovali v tom, čo sa práve deje pri oltári. Napokon aj v našom najnovšom misáli máme uvedenú tiež latinskú verziu Kyrie...
Je len na škodu, že v mnohých farnostiach u nás sme celkom zabudli na to, že práve latinčina nám môže veľmi dobre pomôcť uvedomovať si, že sme jedna, svätá, apoštolská a katolícka Cirkev.
Preto je obdivuhodné, že v škole Citadela v Ivanke pri Dunaji už malé deti – prváci, druháci, tretiaci a štvrtáci – vedia nielen odrecitovať, ale aj zaspievať všetky stále časti (Kyrie, Glória, Sanctus, Pater noster, Agnus Dei) v latinčine.
AJ INÁ MOŽNOSŤ
Povzbudzujem kňazov a organistov, aby si našli čas a zachovali aj v našom národe to, čo je krásne a spojené s našou dávnou minulosťou, čo nás tiež môže viac zjednotiť.
Pri našich dnešných moderných pomôckach nie je problém sprístupniť veriacim v kostole texty v latinčine aj častejšie, nielen na slávnosti, aby sa mohli s radosťou zapojiť do liturgie.
Som presvedčený, že ak je to zriedkavo, nehrozí, že sa liturgia vráti späť do obdobia pred Druhým vatikánskym koncilom a stane sa elitnou záležitosťou pre malú časť účastníkov (organista, dirigent a zbor), čo by bolo skutočným popretím celej liturgickej obnovy.
Azda ešte malá poznámka. Dokonca aj nové, upravené texty rozličných litánií uvádzajú hneď na začiatku možnosť použiť latinskú verziu.