Poznávame tituly Ježiša v evanjeliu

Pomenovania vznikli v prostredí vyvoleného ľudu Izraela a majú za sebou pomerne dlhú históriu, bez ktorej ich celkom nepochopíme. Zatiaľ čo titulom Syn človeka sa veľakrát v synoptických evanjeliách (Mt, Mk, Lk) označuje Ježiš sám, titulom Kristus volajú Pána Ježiša iní. Kristus je po mene Ježiš druhým najčastejším menom v novozákonných spisoch, spomína sa 529-krát, Syn človeka sa použije 83-krát a Ježiš až 917-krát. 

Titul Kristus súvisí s gréckym výrazom christos, ktorý je prekladom hebrejského titulu mašiach a všeobecne znamená „pomazaný“ obradným spôsobom. Výrazy Mesiáš a Kristus, ale aj hebrejské sloveso mašach „pomazať“ sú súčasťou mesianizmu, ktorý je v židovsko-kresťanskom prostredí súborom ideí a očakávania záchrany uskutočnenej mesiášom. Pre nás kresťanov zabezpečil definitívnu spásu práve Ježiš Kristus.

K mesianismu sa radí aj Ježišov titul Syn Dávidov a tiež častý pojem nebeského kráľovstva. Mesianizmus a titul mesiáša nesú so sebou prorocké a eschatologické napätie, ale i zložitosť. V Tóre, v piatich knihách Mojžiša, sa titul týkal iba veľkňaza (Lv 4, 3. 5. 16; 6, 15), kým v historických knihách (16-krát) a v žalmoch (9-krát) sa týkal už dávidovského kráľa s božským statusom „Božieho syna“. Už v Tóre mesiáša - kráľa Dávida predpovedali dva texty Gn 49, 10 a Nm 24, 17.

Proroci vidia na pozadí monarchie omnoho jasnejšie mesiáša ako budúceho eschatologického dávidovského kráľa (Iz 9, 6; 11, 1; 32; Jer 23, 5; 33, 15). Výraz mesiáš je sám osebe viacznačný, pretože sa vzťahuje prevažne na dávidovského kráľa, raz dokonca označí perzského kráľa Kýra (Iz 45, 1), no pomazaný býval aj veľkňaz (Ž 133, 2) a niekedy aj prorok (1 Kr 19, 16; Iz 61, 1).

Všetky kľúčové postavy: kráľ, kňaz a prorok boli totiž pozemskými prostredníkmi záchrany a Božej spásy. K nim sa však v prorokovi Izaiášovi zaradil aj Pánov služobník (hebr. ebed adonaj Iz 42, 1 - 9; 49, 1 - 9; 50, 4 - 9; 52, 13 - 53, 12), ktorý zástupným utrpením zachráni druhých a v Novom zákone sa ním stane Ježiš. Mnohé proroctvá predpovedali kráľovského mesiáša, poprípade nové obdobie (nová zmluva v Jer 31, 31; nové veci v Iz 48, 6; nové srdce a nový duch v Ez 18, 31).

Dané očakávania sa ideálne splnia na Ježišovi Kristovi ako pomazanom kráľovi, ktorý nemal politické ambície. Pôvodné očakávania prorokov dokonca presiahne, keďže prináša univerzálnu záchranu pre všetkých ľudí a ako Pánov služobník podstúpil zástupné utrpenie. U Ježiša sa tak pôvodne všeobecný titul mesiáš skonkrétni a stane sa napokon akoby jeho vlastným menom, čo prezrádzajú pomenovania Ježiš Kristus, Kristus Ježiš či Pán Ježiš Kristus alebo samostatné označenie Kristus.

Dvojslovný titul Syn človeka je takzvaný semitizmus (ako syn svetla, syn zatratenia, syn smrti). V semitských jazykoch označuje príkladného jednotlivca patriaceho do ľudskej rodiny. V Knihe proroka Ezechiela zo 6. stor. pred Kr. Boh až 94-krát oslovuje proroka ako syna človeka, čiže vyvoleného človeka na danú úlohu.

Avšak výnimočný božský pôvod a súdnu úlohu Syna človeka ohlási až prorok Daniel v proroctve z obdobia roku 164 pred Kr.: „Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho“ (Dan 7, 13). V Starom zákone sa takto chápaný Syn človeka stáva nebeským prostredníkom spásy, podobne ako bol ním Pánov anjel (Ex 23, 20; Mal 3, 1) alebo Múdrosť (Prís 8; Sir 24). Ježiš nadobúda takúto úlohu nebeského sudcu od Otca, keďže ako jeho Syn prichádza zhora ako človek. Výstižne to tvrdí Jánovo evanjelium: „A dal mu (Boh) aj moc súdiť, pretože je Synom človeka“ (Jn 5, 27). 

V evanjeliách sa daným titulom rád označoval sám Ježiš na troch odlišných úrovniach: ako obyčajný človek (Mk 2, 10. 28), ako trpiaci Pánov služobník (Mk 8, 31; 9, 31; 10, 33. 45) a napokon ako eschatologický sudca v sláve Otca a anjelov (Mk 8, 38; Mt 24, 37). Najčastejšie titul zaznie v Matúšovom evanjeliu, až 32-krát. 

Kresťanské chápanie mesianizmu presahuje starozákonný mesianizmus a zvažuje dve úrovne: Ježiš je ideálny kráľ, ale zároveň aj Pánov služobník a Syn človeka. Ak titulom Kristus býva Ježiš označovaný ako dlhoočakávaný pozemský sprostredkovateľ spásy, tak Ježiš obľúbeným titulom Syn človeka osobne odkazuje na svoj nebeský pôvod a zvrchovanú úlohu sudcu a označí sa za nebeského sprostredkovateľa spásy.

Označenie Syn človeka je však bližšie k božským titulom: Emanuel, (jednorodený) Syn, Boží Syn, Spasiteľ, Pán a dokonca aj Boh (Jn 1, 1; 20, 28).