Prírodné dedičstvo zachovaj nám, Pane

Príroda sa bez človeka múdreho zaobíde, on sám však bez nej neprežije. Tento nevyvrátiteľný fakt by mal vziať na vedomie a najmä si ho vziať k srdcu každý človek a podriadiť mu svoje účinkovanie na scéne pozemského sveta.

PÁNOVO DIELO

V Knihe Genezis sa píše, že Boh na tretí deň stvoril trávu a rastliny s  plodom semena podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorých bolo ich semeno takisto podľa druhu. A Boh videl, že je to dobré.

Dielo piateho dňa Stvoriteľa spočívalo vo stvorení veľkých morských zvierat a všetkých živočíchov, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode podľa svojho druhu, ako aj všetkých okrídlených lietajúcich tvorov podľa svojho druhu.

A Boh videl, že je to dobré. Šiesty deň Boh stvoril divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky plazy podľa svojho druhu. A videl, že je to dobré.

Napokon Boh stvoril človeka na svoj obraz a zveril mu správcovstvo nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi.

CENNÝ POKLAD

Ako vidno z Knihy pôvodu, dobrotivý Boh stvoril najskôr všetky prírodniny a až nakoniec človeka. Rastlinné a živočíšne druhy uviedol na scénu pozemského života kvôli jeho najcennejšiemu tvorovi – človeku, ktorému vpečatil svoj obraz.

Všetky rastliny a živočíchy teda Boh stvoril pre človeka, pre jeho pozemské jestvovanie. Stvoriteľ mal pri stvorení všetko premyslené do posledného detailu tak, aby človeku nič nechýbalo. Dodnes preto nie je na zemi zbytočná nijaká ani tá najnenápadnejšia rastlinka a žiadny, ani zdanlivo bezvýznamný živočích.

Keď dobrotivý Stvoriteľ uvážil, že pre jeho vrcholné dielo – človeka múdreho – všetko toto bude prospešné, nemáme najmenší dôvod o tom pochybovať.

STAROSTLIVOSŤ

Je na každom z nás, aby sme sa k prírode, tomuto vzácnemu Božiemu daru, správali citlivo a brali si z nej len toľko, koľko nevyhnutne potrebujeme; len toľko, aby v jej zátišiach zostalo vždy dostatok na založenie nových pokolení. Veď kedysi Noe zachránil pred potopou po jednom páriku z každého druhu.

Zachránil ich pre nás, aby sme poznali všetko, čo Pán stvoril. Našou povinnosťou, ktorej sa nemôžeme zriecť, je zachovať prírodné bohatstvo v jeho rozmanitosti pre budúce generácie.

ROVNOCENNÝ VZŤAH

Prírodu sme dostali do opatery, aby sme ju chránili, lebo len ona je život a len v nej a z nej sa vždy nový a nový život počína. Človek, „nositeľ“ najvyššie organizovanej formy života, by sa mal k spolupútnikom na svojej pozemskej púti správať ako k rovnocenným.

K prírode by sme sa mali správať ako k úžasnému dielu, ktoré Boh stvoril pre nás a kvôli nám – aby sme boli v pozemskom svete šťastní. Preto každodenné počínanie v živote kresťana na úsvite tretieho milénia by malo byť reflektované hlbokým environmentálnym cítením a vysokým ekologickým povedomím.