Umelé zostane umelé, len živé dáva život

Takzvaná umelá inteligencia je nástroj, ktorý pracuje s tým, čo doň vložíme. Iste, schopnosť tohto nástroja je ohromne znásobená výpočtovou silou, ktorú poskytuje technika. V realite však nejde ani nikdy nepôjde o inteligenciu.

Umelá inteligencia nikdy nedokáže urobiť niečo, čo do nej nenaprogramujeme. Nikdy sama „neožije“, nenadobudne schopnosť myslenia. A čo sa týka jej využitia: ak bude dobré, bude to vďaka nám; ak poslúži na zlo, tak zasa len kvôli nám. Ako pri všetkých nástrojoch.

ŽIVÝ AUTOR

Vždy bude potrebná živá, ľudská inteligencia, aby účinky tohto nástroja usmerňovala a strážila. Aby ho dokázala využiť na dobro. Je naivné si myslieť, že sa v tom dá spoľahnúť na samotnú umelú inteligenciu alebo na nejaké vonkajšie obmedzenia, ktoré by sa jej vývoju mohli nastaviť. Ak ich nastavíme my, niekto iný ich aj tak obíde. Je to vývoj, ktorý nemožno zastaviť. No nemožno ho ani užitočne zapriahnuť, zužitkovať bez ozajstnej, živej inteligencie živých tvorov.

Moja skúsenosť s kázňami napísanými umelou inteligenciou je zatiaľ v duchu „neurazí, nenadchne“. Dokáže na zadanú tému napísať text, ale nie je to nijaké terno. A neraz aj „tára“, vymýšľa si a spája veci, ktoré sú podľa teologických kľúčov nespojiteľné.

Zatiaľ nevidím dôvod, aby som jej venoval čas, oveľa radšej si prečítam zamyslenie od nejakého dobrého živého autora. Možno sa časom zlepší a prekvapí kvalitou. V každom prípade však ako nástroj bude na ohlasovanie upotrebiteľná len vtedy, ak zostane v rukách živého, vzdelaného človeka.

ŽIVÁ INTELIGENCIA

Teologické štúdiá dávajú kazateľom potrebný rozhľad, aby dokázali rozlišovať, čo je katolícke a čo manipulované alebo korigované. Takže ak budú umelú inteligenciu používať korektne, nemám obavy, že by niečo také, ako spomínate, hrozilo.

Ak ju niekto bude používať nezodpovedne, bez overovania zdrojov a náležitého uvažovania, tak z jeho kázania naozaj môžu vyplynúť bludy a nezmysly. Lenže, nalejme si čistého vína – to sa kazateľom môže stať (a stáva) aj bez jej využitia.

Živá inteligencia je, domnievam sa, pre kazateľa kľúčová, či už tú umelú na prípravu homílie využije, alebo nie. A živá inteligencia bude podľa mňa zároveň vždy „chutnejšia“ živému človeku. Ako pri jedle. Dokážeme už všeličo vyrobiť, syntetizovať a možno niečo z toho aj skonzumovať. Ale aby sme žili, potrebujeme jesť živé – potraviny z rastlín, zvierat…

Umelé zostane umelé. Len živé dáva život. A živá inteligencia zostane pre živého človeka navždy potrebná – a myslím, že aj „stráviteľnejšia“ než tá umelá.